Zrušenie tejto výsady navrhol priamo ruský prezident. Gesto má podľa Kremľa prispieť k upokojeniu situácie na východe Ukrajiny. Za zrušenie Putinovho práva sa vyslovilo 153 zákonodarcov, jeden bol proti.
Ukrajinský minister zahraničia Pavlo Klimkin tento krok označil za pozitívny, vymenoval ale ďalšie opatrenia, ktoré by mali byť prijaté.
Ako však pre agentúru Reuters poznamenal predseda branného výboru Rady federácie Viktor Ozerov, horná komora je aj naďalej pripravená právo hlave štátu opätovne udeliť, ak to bude potrebné. „Ak bude prezident potrebovať prijať opatrenia vojenského charakteru, branný a bezpečnostný výbor je pripravený zvážiť znovuzavedenie práva. Dúfam ale, že k tomu nedôjde,“ dodal.
Ruský prezident potrebuje ukázať medzinárodnému spoločenstvu, že podporuje mierový plán svojho ukrajinského náprotivka Petra Porošenka, aby sa tak vyhol novým sankciám, uviedla k Putinovu kroku agentúra AP. Európska únia už skôr varovala, že zavedie ďalšie sankcie zacielené na ruskú ekonomiku v prípade, že Moskva neprispeje k zmierneniu napätia na východe Ukrajiny.
Kancelárka Angela Merkelová počas dňa pred nemeckými zákonodarcami vyhlásila, že Putinov krok, ktorý viedol k zrušeniu povolenia použiť vojenskú silu na Ukrajine, je „dôležitým psychologickým momentom“. Dodala však, že pokrok v riešení krízy je aj naďalej pomalý a že EÚ je stále pripravená zaviesť ďalšie sankcie.
Merkelová má údajne telefonicky hovoriť s Petrom Porošenkom i s Vladimirom Putinom. Čaká ju tiež rozhovor s francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom. Európska únia urobí všetko pre to, aby sa našlo diplomatické riešenie, „ak ale nič iné nepomôže, môže dôjsť opäť k sankciám“, dodala nemecká kancelárka.
Uznesenie hornej parlamentnej komory z tohtoročného 1. marca dávalo Putinovi právo použiť ruskú armádu na ukrajinskom území „do normalizácie spoločenskej a politickej situácie“. Rada federácie vtedy reagovala na Putinovu žiadosť o „ochranu bezpečnosti ruských občanov a krajanov, ako aj príslušníkov ruských ozbrojených síl“ dislokovaných na okupovanom a neskôr anektovanom Kryme.
K zrušeniu sporného a na Západe ostro kritizovaného dekrétu o nasadenie ruskej armády na Ukrajine Putina opakovane žiadal americký prezident Barack Obama aj vedúci štátnici Európskej únie.