Spolu s Badím dostalo doživotie aj ďalších 36 stúpencov teraz zakázaného islamského hnutia, uviedla agentúra AFP. Všetci boli odsúdení za podnecovanie násilia po minuloročnom zvrhnutí islamistického prezidenta Muhammada Mursího.
Ako uviedol server egyptského denníka Al-Ahram, veľký mufti zároveň potvrdil rozsudky smrti nad ďalšími desiatimi ľuďmi, ktorí boli v neprítomnosti odsúdení už v júni. Najvyššia moslimská autorita štátu sa podľa egyptských zákonov musí vyjadriť vždy ku všetkým hrdelným trestom.
Rozsudky smrti vtedy v neprítomnosti vyniesli napríklad nad vodcom islamistov šejkom Abdarom Rahmanom Barrym či známym salafistickým kazateľom a prívržencom islamistov Muhammadom Abdalom Maksudom. Maksud utiekol po zvrhnutí Mursího do Kataru.
Súd prejednával prípady celkovo 48 obžalovaných, 37 udelil doživotný trest, jedna osoba dostala tri roky väzenia, o ostatných sa egyptské médiá nezmieňujú. Na doživotie boli okrem Badího odsúdení aj ďalší vysokí predstavitelia Moslimského bratstva Muhammad Biltagí či Usáma Jasín.
Prokuratúra ich vinila okrem iného zo zablokovanie ciest počas protestov, z vandalizmu, narušovania verejného poriadku alebo z nelegálneho držania zbraní.
Moslimské bratstvo vyhralo voľby po zvrhnutí bývalého prezidenta Husního Mubaraka v roku 2011 a do vlaňajška Egyptu vládlo. Po vojenskom puči, ktorý k moci vyniesol súčasného prezidenta Abdala Fattaha Sísího, bolo bratstvo zakázané ako teroristická organizácia.
Muhammadovi Badimu a ďalším približne 200 prívržencom Moslimského bratstva udelil v júni súd v meste Minja trest smrti za účasť na minuloročnom protestu, pri ktorom zomrel jeden policajt. Ako vtedy napísala agentúra AP, išlo o najväčšie skupinové odsúdenie na trest smrti v novodobej histórii Egypta, ktoré kritizovali západné vlády aj ľudskoprávne organizácie.