Uviedla to agentúra Unian s odvolaním tlačové stredisko „protiteroristickej operácie“. Rebeli ostreľovali niekoľko armádnych stanovíšť z raketometov BM-21 Grad a z mínometov. Vojsko odpovedalo delostrelectvom aj náletmi letectva. Boje si zrejme vyžiadali aj obete v radoch civilistov.
Povstalci tvrdia, že pri jednom z náletov pri meste Horlivka v Doneckej oblasti zostrelili ukrajinské bojové lietadlo Suchoj Su-25. „Ukrajinské letectvo ostreľovalo raketami a bombardovalo okolie Horlivky. V odvete sme protilietadlovou paľbou zostrelili jedno lietadlo, pravdepodobne Su-25,“ citovala agentúra Interfax z vyhlásení separatistov. Armádny hovorca Vladyslav Selezňov ale túto správu dementoval. „Je to ďalší výmysel (…), všetky naše lietadlá sú nepoškodené,“ vyhlásil v televízii.
Ešte pred tým hovorca uviedol, že ukrajinské letectvo pri piatkových náletoch na základne a pozície separatistov pri obciach Golmovskyj, Perevalsk, Dzeržynsk a Izvarino v Doneckej a Luhanskej oblasti usmrtilo stovky povstalcov.
„Podľa zistených údajov povstalci utrpeli značné straty. Vojenské letectvo zničilo dve mínometné batérie, dva tanky, tri obrnené transportéry a veľké množstvo automobilovej techniky a munície,“ oznámil Selezňov počas noci na sobotu.
Mnohým povstalcom sa vraj tiež stenčujú dezercie. Podľa denníka Doněckije vesti z mesta počas posledných 24 hodín dezertovala najmenej tretina z ozbrojencov, ktorí sa sem stiahli po tom, čo ich armáda donútila na vypratanie Slavianska a Kramatorska.
Separatisti podľa ruských médií tvrdia, že pri armádnom ostreľovaní mesta Marjinka pri Donecku zahynuli desiatky civilistov, čo ale nie je možné overiť z nezávislých zdrojov. „Vieme o 30 mŕtvych, ale ešte sme neodstránili všetky trosky, takže ich môže byť viac,“ povedal jeden z vodcov povstalcov Igor Girkin, známy pod pseudonymom Strelkov. Armáda vraj pálila z raketometov. Spravodajca agentúry AP na mieste zaznamenal „najmenej štyroch mŕtvych“, avšak dodal, že nie je jasné, ktorá strana má ostreľovanie na svedomí. Je možné, že paľba vzbúrencov z mínometov vyprovokovala vojakov k odpovedi z diel.
Ruskí vyšetrovatelia na svojom webe zverejnili zoznam nových podozrivých z vojnových zločinov na Ukrajine. Na zozname figuruje napríklad ukrajinský plukovník, ktorý vraj osobne dal rozkaz k paľbe, v ktorej zahynul ruský kameraman, náčelníci armádneho letectva, velitelia ďalších jednotiek aj jednotliví piloti. Vyšetrovatelia sú podľa vyhlásenia pevne odhodlaní sa postarať, aby nikto z páchateľov vrážd ruských občanov na juhovýchode Ukrajiny neunikol zodpovednosti.
V ruských rukách sa zatiaľ nachádza iba ukrajinská pilotka, ktorá sa údajne podieľala na smrti dvoch ruských novinárov. Kyjev sa domáha repatriácie dôstojníčka, ktorú zrejme zajali prerastá rebeli a odovzdali Rusom.
Vojenské operácie na Ukrajine zrejme ovplyvnia piatkový raketový útok povstalcov, ktorí zabili najmenej 19 vojakov. Prezident Petro Porošenko pohrozil, že bezpečnostné jednotky všetkých separatistov zodpovedných za doteraz najväčší masaker vojakov počas terajšej krízy „vypátrajú a zlikvidujú“. Varoval tiež, že za každého padlého vojaka zaplatia povstalci „desiatkami a stovkami svojich životov“.
Únia rozšírila zoznam sankcií
Európska únia rozšírila sankcie proti proruským separatistom na východe Ukrajiny. Zmrazenie majetku a zákaz cestovania do EÚ sa dotkne najnovšie 11 lídrov povstalcov. Medzi nimi sú aj premiér separatistickej Doneckej ľudovej republiky Alexander Borodaj ako aj jeho kolega v Luhanskej ľudovej republike Marat Baširov. Na novom zozname sú aj vodca kozákov Nikolaj Kozicyn a šéf tajnej služby doneckých povstalcov Alexander Chodakovskij. Mená zverejnili v oficiálnom vestníku EÚ. Podľa vestníku sa na sankciách dohodli stáli predstavitelia pri EÚ v stredu v Bruseli a opatrenia vstupujú do platnosti hneď v sobotu.
Rozšírením sankcií stúpol celkový počet osôb potrestaných v súvislosti s krízou na Ukrajine na 72. Majetok zmrazil európsky blok taktiež dvom energetickým podnikom pôsobiacim na Kryme, ktorý po marcovom vyhlásení nezávislosti od Ukrajiny anektovalo Rusko. Lídri EÚ koncom júna pohrozili prijatím prísnejších sankcií voči Rusku, ak nepodnikne kroky smerom k uvoľneniu napätia vo východných častiach Ukrajiny zmietaných separatistickým povstaním.