Podľa americkej televízie CBS nešlo formálne o vyhostenie, ale aj tak ide zo strany Berlína o mimoriadne neobvyklý postup.
Je to reakcia na sériu špionážnych škandálov Spojených štátov v Nemecku. Už vlani vyšlo najavo, že americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) odpočúvala telefón kancelárky Angely Merkelovej, teraz zase, že CIA si najala minimálne jedného člena nemeckej rozviedky, aby jej odovzdával informácie. Druhý prípad Berlín vyšetruje.
Niečo podobné ako teraz v Nemecku sa stalo naposledy v roku 1995 vo Francúzsku. Vtedy Paríž vyhostil šéfa tamojšej pobočky CIA a ďalších troch Američanov za to, že sa snažili kúpiť si informácie.
Merkelová tvrdí, že sledovať spojencov je míňaním energie "Nad toľkou hlúposťou môžete len zaplakať,“ citoval zase denník New York Times odkaz Američanom od nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho. "Preto nie je kancelárka nadšená.“
Jeden z dôvodov nemeckej reakcie je i ten, že keď sa ukázalo, že NSA odpočúva Merkelovú, Berlín žiadal vysvetlenie a zmeny v prístupe Washingtonu. Namiesto toho Nemci riešia ďalšie aféry.
"Naše rozhodnutie žiadať, aby súčasný predstaviteľ tajných služieb USA opustil Nemecko, je správne rozhodnutie. Je to nevyhnutný krok a zodpovedajúca reakcia na narušenie dôvery, ktoré nastalo,“ uviedol v piatok pre médiá nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier.
Podľa bulvárneho denníka Bild vláda tajným službám prikázala, aby momentálne s Američanmi spolupracovali len v prípade, že ide o vážne bezpečnostné záujmy Nemecka. Úrad kancelárky však túto informáciu nepotvrdil.
Hoci sa vyskytujú hlasy, že Berlín by mal pochopiť, že veľmoci sa jednoducho vždy sledovali a sledujú, zdá sa, že Merkelová už nemala príliš na výber a musela reagovať. Verejnosť je totiž pobúrená zverejnenými aférami.
"Antiamerikanizmus v Nemecku narastá do vážnych rozmerov,“ varoval bývalý minister obrany Karl Theodor zu Guttenberg.
Podľa experta na medzinárodné vzťahy sú súčasné špionážne škandály aj výsledkom zmeny celosvetových bezpečnostných pomerov.
"Prešli sme od studenej vojny k vojne proti terorizmu. Výsledkom je, že konflikty sa už nevedú so štátmi, ale proti jednotlivcom. A informačná revolúcia znamenala nárast takzvaných veľkých dát, z čoho vyplývajú hrozby pre súkromie občanov,“ povedal pre Pravdu Wilfried Mausbach z Centra pre americké štúdie na univerzite v Heidelbergu. "Ukázalo sa, že aspoň momentálne majú Nemci a Američania v súvislosti s novou realitou iné priority. Preto je Berlín znepokojený Guantánamom, Abú Ghrajbom, škandálmi NSA a zistením, že nemeckú vládu Američania sledovali,“ myslí si Mausbach.