Ako hlasovali
Proti novému šéfovi eurokomisie bolo 250 členov Európskeho parlamentu (EP). Juncker potreboval získať minimálne 376 hlasov z celkového počtu 751 poslancov. To sa mu podarilo splniť. No aj tak je podpora 422 členov EP pre Junckera nie celkom presvedčivá. Určite za neho nehlasovali všetci ľudovci, ku ktorým patrí. Ani socialisti, od ktorých sa to očakávalo. Centristická pravica a ľavica majú spolu v europarlamente 411 poslancov.
Junckera podľa predchádzajúcich vyhlásení nepodporili ani všetci 13 slovenskí zástupcovia. "Jeho program nám vyhovuje,“ odpovedal minulý týždeň na otázku Pravdy, či bude voliť Junckera, na tlačovej konferencii europoslanec Vladimír Maňka (Smer). Aj jeho ďalší kolegovia, ktorí patria k európskym socialistom, tvrdili, že bývalému luxemburskému predsedovi vlády odovzdajú hlas.
Menej nadšenia v súvislosti s Junckerom vládne u slovenských politikov, ktorí sú členmi ľudovcov. Zo šiestich sa k nemu jednoznačne prihlásili len traja. "Je štátnik a skúsený politik, ale tiež pragmatik. Takú osobnosť v súčasnosti Európska únia potrebuje,“ uviedol po hlasovaní Eduard Kukan (SDKÚ).
Junckera odmietol voliť Richard Sulík (SaS), hoci je z klubu európskych liberálov, ktorý ho verejne podporil. Rovnako sa vyjadrila aj Lucia Žitňanská (NOVA) zo skupiny Európski konzervatívci a reformisti. K nej patrí aj Branislav Škripek (OĽaNO).
Foto: Reuters, VINCENT KESSLER
Program veľkej koalície
Pred Európskym parlamentom včera Juncker predstavil náčrt priorít pre budúcu komisiu. Jeho program vyznel ako vyhlásenie veľkej koalície. Cieľom bolo uspokojiť pravicu aj ľavicu. Juncker povedal, že jeho zbor bude politický orgán, nie sekretariát lídrov Európskej únie.
"Mojou ambíciou je industrializácia Európy a to, aby sa 25 miliónov nezamestnaných v EÚ, mnohí z nich sú mladí ľudia, vrátilo do práce,“ uviedol Juncker. Podporuje minimálnu mzdu vo všetkých krajinách Európy, investície vo výške 300 miliárd eur v nasledujúcich troch rokoch a čiastočnú harmonizáciu niektorých daní, vrátane dane z finančných transakcií. Podľa Junckera musí byť EÚ viac konkurencieschopná, aby sa pohla dopredu. "Nemôže to však byť na úkor sociálnych politík,“ uviedol. Junckerovi však kritici vyčítajú, že práve jeho Luxembursko patrí k najväčším daňovým rajom v Európe.
Tiež to, že on bol v minulosti strojcom dohôd za zatvorenými dverami, hoci teraz hovorí o transparentnosti napríklad pri rokovaniach o zóne voľného obchodu s USA. Keď Juncker vyhlásil, že euro ochraňuje Európu, z lavíc euroskeptických poslancov zazneli výkriky, že je to hlúposť.
Hlasovanie o Junckerovi bolo tajné. Predseda eurokomisie si na základe toho zažartoval na úkor lídra britskej euroskeptickej strany UKIP Nigela Faragea, ktorý tento postup kritizoval. "Je to preto, aby jeho voliči nezistili, že za mňa hlasoval,“ vyhlásil Juncker.
"Základným problémom zostáva slabosť európskej ekonomiky,“ hovorí o výzvach pre nového šéfa komisie Simon Usherwood z univerzity v Surrey. "Kým sa tento problém nevyrieši, nevyriešia sa ani politické a finančné záležitosti. Pre južnú Európu to znamená pokračovať v reformách, sever zase musí ďalej podporovať svojich kolegov prostredníctvom regionálneho rozvoja a dobrého fungovania eurozóny. EÚ by mala mať jasno v tom, akú úlohu bude hrať a zabezpečiť si podporu väčšiny členských krajín,“ myslí si expert na úniu.
Čo bude ďalej
Juncker teraz vyzve členské štáty, aby mu do komisie navrhli kandidátov. Debata o tom sa dotkne už dnešného summitu EÚ. Na ňom by sa mali lídri dohodnúť na novom šéfovi diplomacie únie, ktorý je zároveň členom EK. Favoritkou je talianska ministerka zahraničných vecí Federica Mogherini. Čelí však odporu pobaltských štátov a Poľska. Vyčítajú jej prílišnú ústretovosť k Rusku. Možno padne aj rozhodnutie, kto nahradí Hermana Van Rompuya na čele Európskej rady. Mohla by to byť dánska premiérka Helle Thorning-Schmidtová.
Juncker – najdlhšie vládnucí premiér EÚ a jeden z architektov eura
- V EÚ sa Juncker zviditeľnil už v prvom polroku 1991, keď Luxembursko predsedalo únii (vtedy Európske spoločenstvá). Ako luxemburský minister financií (1989–2009) tak pol roka predsedal stretnutiam ministrov hospodárstva a financií (ECOFIN), v čase, keď sa dohadovala Zmluva o hospodárskej, menovej a politickej únii, prijatá v Maastrichte v decembri 1991, ktorá položila základy eurozóny.
- Od januára 2005 do januára 2013, teda aj v čase vrcholiacej krízy eurozóny, bol stálym predsedom schôdzok ministrov financií a hospodárstva eurozóny, tzv. pánom Euro, prvým v tejto funkcii. Predtým riadil schôdzky ministrov financií eurozóny vždy minister financií krajiny, ktorá práve predsedala EÚ.
- Kritici tomuto únijnému veteránovi vyčítajú snahu o príliš silnú európsku integráciu, čo bude brániť pokusom euroreformistov o prenesení niektorých právomocí z Bruselu späť na členské krajiny.
- Do vlaňajšieho decembra bol Juncker (od januára 1995) premiérom Luxemburska – najdlhšie vládnucí predseda vlády krajiny EÚ. V tejto funkcii zastával zároveň iné ministerské posty, napríklad zostal ministrom financií (od júla 1989 do júla 2009) či ministrom práce (od júla 1984 do augusta 1999).
- Juncker podal demisiu na premiérske kreslo po tom, čo sa vlani v lete v parlamente ocitol pod paľbou kritiky za to, že nedokázal zabrániť údajnému zneužívaniu moci zo strany luxemburských spravodajských služieb. V októbrových predčasných parlamentných voľbách síce jeho Kresťansko ľudová strana (CSV) zvíťazila, nedokázala však zostaviť vládu.
- Jean-Claude Juncker sa narodil 9. decembra 1954 v luxemburskom Redingenu. Vyštudoval právo na Štrasburskej univerzite a v roku 1980 sa stal členom únie advokátov; v odbore ale nikdy nepracoval.
- Už v roku 1974 vstúpil do Kresťansko ľudovej strany (CSV), ktorej bol od januára 1990 do februára 1995 predsedom.
- V roku 1984 bol prvýkrát zvolený do luxemburskej Poslaneckej snemovne a stal sa ministrom práce vo vláde Jacqua Santera. Krátko pred ďalšími voľbami, v roku 1989, mal vážnu autonehodu, po ktorej bol dva týždne v kóme. Po uzdravení sa v júli 1989 stal ministrom financií.
- Od roku 1989 do roku 1995 bol Juncker tiež guvernérom Svetovej banky, potom sa stal guvernérom Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR).
- Juncker je nositeľom mnohých cien, vyznamenaní a čestných doktorátov; okrem toho jedného z najprestížnejších európskych ocenení Ceny Karola Veľkého (2006)
- Juncker je od roku 1979 ženatý s Christiane Frisingovou.