V piatok sa na žiadosť Veľkej Británie mimoriadne zíde Bezpečnostná rada OSN. Z návrhu spoločného vyhlásenia, z ktorého citovala agentúra Reuters, vyplýva, ze tento vrcholný orgán OSN vyzve na vyšetrovanie podľa medzinárodných štandardov pre civilné letectvo a k tomu, aby „všetky zúčastnené strany okamžite poskytli vyšetrovateľom prístup na miesto pádu“.
Trosky lietadla sú podľa AP od seba vzdialené niekoľko kilometrov, čo nasvedčuje tomu, že stroj sa ešte pred dopadom rozlomil. Kokpit a jeden z motorov ležia kilometer od seba. Miestni tiež tvrdia, že chvost lietadla je vzdialený desať kilometrov. Záchranári pracujúci na mieste nešťastia označujú miesta nálezov tiel tyčami s bielou vlajočkou.
Biden: Lietadlo zmietli z oblohy
Americký viceprezident Joe Biden uviedol, že lietadlo bolo „očividne zostrelené – zostrelené, žiadna nehoda, zmetené z oblohy“.
„Je to skutočne znepokojujúca udalosť,“ vyhlásil Biden. Dodal, že USA zatiaľ nepoznajú všetky podrobnosti. „Je tu veľa otázok, ktoré musia byť zodpovedané. My tie odpovede dostaneme – a podľa toho podnikneme ďalšie kroky,“ povedal.
O tragédii spolu ešte vo štvrtok hovorili ukrajinský prezident Petro Porošenko a americký prezident Barack Obama. „Prezidenti zdôraznili, že všetky dôkazy z miesta havárie musia zostať na mieste na ukrajinskom území, aby medzinárodní vyšetrovatelia mohli preveriť všetky aspekty tragédie,“ uviedol k telefonátu Biely dom. Obama tiež Porošenkovi sľúbil, že americkí experti poskytnú Ukrajine pomoc.
Putin: Zodpovednosť má Kyjev
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Kyjev nesie plnú zodpovednosť za zrútenie malajzijského lietadla, pretože sa odohralo na Ukrajine. Informovala o tom agentúra RIA Novosti. Nešťastie by sa podľa šéfa Kremľa nestalo, keby ukrajinská armáda neobnovila vojenskú operáciu proti povstalcom na východe Ukrajiny.
„K tejto tragédii by nedošlo, keby v tejto krajine panoval mier a keby neboli obnovené bojové akcie na juhovýchode Ukrajiny,“ citovala Putina tlačová služba Kremľa. Prezident zároveň pripomenul, že svojho ukrajinského partnera Porošenka opakovane vyzýval k obnoveniu pokoja zbraní.
„Musíme urobiť maximum pre to, aby ruská, ukrajinská i svetová verejnosť mali k dispozícii objektívny obraz toho, čo sa stalo,“ vyhlásil podľa agentúry Interfax vo štvrtok Putin na večernej porade venovanej ekonomickým otázkam, ktorá sa začala minútou ticha za obete leteckej tragédie.
Tajné služby USA sú presvedčené o útoku
Agentúra AP s odvolaním sa na nemenovaného amerického vládneho predstaviteľa napísala, že tajné služby Spojených štátov sú presvedčené, že lietadlo zasiahla raketa zem-vzduch. Rozviedka podľa tohto zdroja analyzuje, či bola strela vypálená z ukrajinského alebo ruského územia. Spomínaný vládny predstaviteľ dodal, že je zrejme nepravdepodobné, že by za pádom lietadla boli ukrajinské vládne sily, lebo vraj nemajú potrebné kapacity. AP k americkému vyšetrovaniu poznamenala, že USA majú vyspelú techniku, ktorá dokáže zistiť odpálenie rakiet.
Povstalcov podľa Kyjeva usvedčuje nahrávka
Ukrajinská tajná služba SBU tvrdí, že má nahrávky, z ktorých vyplýva, že boeing zostrelili separatisti. Informovala o tom spravodajská stanica BBC. Ukrajinský minister Pavlo Klimkin podľa Diepresse.com povedal, že stopa vedie do radov ruskej armády a že to Kyjev podloží dôkazmi. SBU podľa BBC na svojom kanáli na videoportáli YouTube zverejnila vypočuté rozhovory separatistov, ktorí hovoria o zostrelení civilného lietadla. Video bolo už z toho kanála odstránené, iné profily na YouTube však majú kópie.
„Kozáci z černuchinského stanovišťa zostrelili lietadlo … civilné,“ hlási v ruštine jeden z telefonujúcich, ktorého jeho náprotivok oslovuje „major“. Na otázku, či sa v troskách našli zbrane, „major“ odpovedá záporne: „Vôbec nič, len civilné veci, lekárske potreby, uteráky, toaletný papier.“
V ďalšej časti nahrávky iný hlas informuje: „Pokiaľ ide o to lietadlo zostrelené v oblasti Snižneho-Torezu. Ukázalo sa to byť civilné lietadlo. Dopadlo v oblasti Grabova … je tam veľa mŕtvych žien a detí. Kozáci tam teraz všetko prezerajú. “
Na palube bolo 298 ľudí
Spoločnosť Malaysia Airlines, ktorej stroj patril, pôvodne uviedla, že na palube bolo 280 pasažierov a 15 členov posádky. Neskôr počet pasažierov rozšírila o troch na číslo 283. Medzi pasažiermi bola aj tri batoľatá. Z 298 ľudí na palube 154 bolo občanmi Holandska, 43 Malajzie (vrátane 15 členov posádky a dvoch detí), 27 Austrálie, 12 Indonézie (vrátane jedného dieťaťa), 9 Veľkej Británie, 4 Nemecka, 4 Belgicka, 3 Filipín, jedna obeť bola z Kanady. Národnosť 41 ľudí nebola zatiaľ overená. Pri páde všetci ľudia zahynuli.
Francúzsky minister zahraničia Laurent Fabius povedal, že medzi obeťami sú aj najmenej štyria Francúzi.
„Bolo zabitých viac ako 300 nevinných ľudí (…) Vieme, že bolo zabitých 23 občanov USA,“ vyhlásil poradca ukrajinského ministerstva vnútra Zorjan Škyrjak.
Malajzijská letecká spoločnosť tiež uviedla, že trasa letu cez východnú Ukrajinu bola Medzinárodnou organizáciou pre civilné letectvo (ICAO) vyhlásená za bezpečnú.
Podľa agentúry Interfax letel boeing z Amsterdamu do malajzijskej metropoly Kuala Lumpur. Správu o páde následne potvrdilo aj ukrajinské ministerstvo vnútra. Spoločnosť Malaysia Airlines na Twitteri potvrdila, že stratila kontakt s letom MH17 z Amsterdamu. „Posledná známa pozícia bola v ukrajinskom vzdušnom priestore,“ potvrdili aerolínie.
Lietadlo sa zrútilo vo štvrtok o 15:25 SELČ, vraj v blízkosti Donecka, kde sa odohrávajú boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami.
Agentúra Interfax informovala, že Boeing 777 malajzijských aerolínií 50 kilometrov pred vstupom do ruského vzdušného priestoru začal neočakávane klesať. Potom ho našli v plameňoch ešte na území Ukrajiny.
Reportér agentúry Reuters, ktorý je priamo na mieste činu, informoval, že na vlastné oči videl „horiace trosky lietadla“ a „množstvo mŕtvych tiel“.
Agentúre Reuters zdroj z oblasti letectva potvrdil, že stroj v očakávanú chvíľu nevstúpil do ruského vzdušného priestoru.
Boeing mohol byť zostrelený
Ruská agentúra Interfax citujúc informovaný zdroj tvrdí, že malajzijský boeing bol zostrelený z výšky desiatich kilometrov.
Poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko na Facebooku napísal, že stroj zasiahla raketa z protilietadlového komplexu Buk. Podľa agentúry AP podobný systém vo štvrtok videli jej spravodajcovia v blízkosti východoukrajinského mesta Snižne.
Zostreliť lietadlo, ktoré letí vo výške desať kilometrov, dokážu len vyspelé raketové systémy. V krajinách bývalej Varšavskej zmluvy sú asi najrozšírenejšie protilietadlové komplety Kub alebo modernejšie Buk (podľa verzie má dostrel do výšky vyše 20 kilometrov). Oboma raketovými systémami disponujú ozbrojené sily Ukrajiny i Ruska.
Povstalci ponúkajú prímerie
Proruskí povstalci na východe Ukrajiny by mohli súhlasiť s dvoj- alebo trojdňovom prímerím, aby umožnili prácu záchranárom na mieste pádu malajzijského lietadla. Povedal to vo štvrtok podľa agentúry RIA Novosti „premiér“ povstaleckej Doneckej ľudovej republiky Alexandr Borodaj.
Povstalci rokujú so zástupcami národných ukrajinských úradov o sprístupnenie miesta nešťastia pre pracovníkov medzinárodných organizácií, povedal Borodaj.
Šéf ukrajinských záchranárov Serhij Bočkovskyj sa vo štvrtok posťažoval, že separatisti bránia práci v teréne. „Pátranie je ťažké, pretože hovoríme o veľkom okruhu (…) ale tiež preto, že ozbrojení teroristi, ktorí sú na mieste, tomu prekážajú,“ povedal Bočkovskyj.
Proruskí povstalci tvrdia, že majú čiernu skrinku
Proruskí separatisti na východe Ukrajiny tvrdia, že našli čiernu skrinku z malajzijského lietadla, z ktorého údajného zostrelenia obviňujú Kyjev. Informovala o tom agentúra Interfax.
Stroj nemal až do zmiznutia z radaru žiadne problémy, uviedol podľa agentúry Reuters šéf ukrajinského úradu pre letectvo. Európska organizácia riadenia letovej prevádzky, Eurocontrol udalosť stále hodnotí ako nehodu, informoval server nemeckého denníka Die Welt.
Šéf ukrajinského leteckého úradu Dmytro Babejčuk povedal, že do zmiznutia z radarov „let prebiehal normálne“. „Posádka sa ani slovom nezmienila o akýchkoľvek problémoch,“ povedal Babejčuk.
Povstalci odmietajú, že zostrelili malajzijské lietadlo
Ukrajinskí separatisti odmietajú, že stoja za „zostrelením“ lietadla spoločnosti Malaysia Airlines. Ako vysvetlili, disponujú len muníciou na zostrelenie strojov letiacich v maximálnej výške troch kilometrov.
„Premiér“ povstaleckej Doneckej ľudovej republiky Alexandr Borodaj tvrdí, že lietadlo zostrelili ukrajinské vládne sily. Tlačová služba ukrajinského prezidenta Petra Porošenka reagovala vyhlásením, že ukrajinská armáda so zostrelením lietadla nemá nič spoločné. „Toto je tretia udalosť v posledných troch dňoch po zostrelení lietadiel An 26 a Su 25. Nevylučujeme, že aj toto lietadlo bolo zostrelené, a zdôrazňujeme, že ozbrojené sily Ukrajiny nevykonávali žiadne akcie za účelom zničiť ciele vo vzduchu,“ uviedol úrad ukrajinského prezidenta.
Iný predák proruských separatistov na východe Ukrajiny Igor Strelkov krátko pred oznámením leteckého nešťastia na internete potvrdil, že jeho bojovníci práve v tejto oblasti zostrelili turbovrtuľové lietadlo Antonov An-26.
Povstalecký zdroj agentúre ITAR-TASS povedal, že je nepochopiteľné, ako mohli ukrajinskí letoví dispečeri pustiť civilné lietadlo do nebezpečného priestoru, kam vraj civilné lietadlá nemajú prístup od 8. júla.
Porošenko zriadil vyšetrovaciu komisiu
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk už nariadil vyšetrovanie „leteckej katastrofy“ na východe Ukrajiny, uviedla hovorkyňa premiéra. Tiež ukrajinský prezident Petro Porošenko nariadil vytvorenie expertnej vyšetrovacej komisie a chce, aby v nej boli aj zástupcovia Holandska, Malajzie a Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO).
O nešťastí vo štvrtok telefonicky informoval ruský prezident Vladimir Putin šéfa Bieleho domu Baracka Obamu.
Lety sa budú vyhýbať Ukrajine
Po leteckej katastrofe niektoré letecké spoločnosti oznámili, že sa budú ukrajinskému vzdušnému priestoru vyhýbať.
Opatrenia ohlásila napríklad nemecká Lufthansa či ruské spoločnosti Aeroflot a Transaero.
Premiérov zrútenie lietadla na Ukrajine šokovalo
Holandského aj malajzijského premiéra zrútenie lietadla šokovalo. Šéf holandskej vlády Mark Rutte sa okamžite vracia z Bruselu, kde sa zúčastnil summitu EÚ, domov, uviedol v tlačovom vyhlásení jeho úrad. Jeho malajzijský náprotivok Najib Abdul Razak oznámil, že tamojšie úrady začínajú vyšetrovanie katastrofy.
„Som šokovaný správami o zrútení lietadla malajských aerolínií. Začíname okamžité vyšetrovanie,“ napísal potom na komunitnej sieti Twitter malajzijský premiér.
„Som hlboko šokovaný dramatickými správami o páde lietadla spoločnosti Malaysia Airlines číslo MH17,“ vyhlásil premiér Rutte. Dodal, že je v kontakte s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom. Šokovaný ostal tiež britský premiér David Cameron.
Predseda Európskej komisie José Barroso označil pád malajskej lietadla za „skutočne šokujúcu“ udalosť. Je podľa neho potrebné okamžite zistiť, čo presne sa stalo.
Buk dokáže zostreliť cieľ vyše 20 km vysoko
Vizitka protilietadlového systému Buk, ktorý podľa ukrajinských predstaviteľov zostrelil malajzijské lietadlo:
- Mobilný protilietadlový systém 9K37 Buk (NATO používa označenie SA-11 Gadfly, čiže Ovad) zaradila sovietska armáda do výzbroje v roku 1979, neskôr prešiel ďalším vývojom a vylepšením. Nadviazal na starší komplet 2K12 Kub, prezývaný kvôli typickému odčerpávaciemu zariadeniu s trojicou rakiet a svojej účinnosti „tri prsty smrti“.
- Celý protilietadlový systém sa skladá z niekoľkých pásových vozidiel – veliteľského vozidla, vozidla vybaveného rádiolokátorom a dvoch druhov mobilných odpaľovacích zariadení (jedno má okrem štvorice rakiet aj radar, druhé nie). Pásové mobilné odpaľovacie zariadenie vybavené radarom pritom dokáže fungovať aj nezávisle.
- Každý odpaľovací komplet je vybavený štvoricou rakiet s poloaktívnym radarovým riadením, ktoré sú dlhé približne 5,5 metra a vážia asi 700 kilogramov (70 kg má bojová hlavica). Dosahujú štvornásobok rýchlosti zvuku a ich dolet a dostup sa líši podľa verzie. Najmodernejšie strely dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený až 50 kilometrov a letiaci 25 kilometrov vysoko.
- Systém Buk je dnes vo výzbroji mnohých štátov v postsovietskom priestore, najmodernejšími verziami disponuje ruská armáda, pre ktorú sa stále vyvíja. Disponujú ním ale aj ukrajinské ozbrojené sily.
- Z ďalších užívateľov možno vymenovať Sýriu, Venezuelu alebo Fínsko, kam sa systém dostal v rámci deblokácie ruského dlhu. Koncom 80. rokov plánovala jeho obstaranie aj československá armáda, po politických zmenách z toho však zišlo.