Turci idú prvý raz voliť hlavu štátu v priamych voľbách. Doteraz prezidenta vyberal parlament. Jeho kompetencie boli viac-menej ceremoniálne. Erdogan, ktorého opozícia obviňuje, že chce v rukách sústrediť moc, akú mali naposledy sultáni či aspoň zakladateľ Tureckej republiky Kemal Atatürk, sa netají tým, že má vyššie ambície, než len prestrihávať pásky na výstavách ruží. „Vidím, že môj národ týmito voľbami prijme prezidentský systém a začne o ňom hovoriť. Ľudia si povedia: Keď už sme si zvolili prezidenta, prečo by to nemal byť prezident s výkonnými právomocami. Pre vyspelé krajiny je všeobecne zmysluplné mať prezidentský alebo poloprezidentský systém. Musíme spraviť skok,“ vyhlásil pre televíziu TRT.
Erdogan stojí na čele vlády už jedenásť rokov. Za ten čas potlačením výsadného postavenia kedysi všemocnej armády dosiahol taký široký manévrovací priestor, aký nemal ani jeden z jeho predchodcov. Teraz však chce ešte viac. „Všeobecne sa ráta s tým, že keď sa stane hlavou štátu, postupne sa bude snažiť zmeniť parlamentný systém na prezidentský, aby mal právomoci ešte posilnené oproti tým, aké má dnes na poste premiéra,“ povedala pre Pravdu istanbulská politická analytička Sylvia Tiryaki.
Naopak, najvážnejší premiérov rival Ekmeleddin Ihsanoglu (70) ide do volieb s presvedčením, že prezident musí byť nestranícky a nemá zabŕdať do bežných politických sporov. Hlava štátu, ktorá bude príliš zasahovať do politiky, podľa neho prispeje k rozdeleniu spoločnosti. „Mohli by nastať kritické časy a ja sa nazdávam, že prezident má byť neutrálny, aby zmiernil napätie,“ povedal spoločný kandidát najväčších opozičných zoskupení. Podľa neho by sa do kampane nemali zaťahovať zahraničné témy, ktoré síce doma môžu zožať kladný ohlas, ale diplomaciu zatláčajú do kúta. Ihsanoglu tak narážal na vyhrotenú protiizraelskú rétoriku Erdogana, ktorý v kampani naplno osedlal vlnu solidarity s Palestínčanmi, vyvolanú ofenzívou Tel Avivu v Gaze.
Bývalý generálny tajomník Organizácie islamskej spolupráce Ihsanoglu, ktorého spoločne nominovala sociálnodemokratická Ľudová republikánska strana a nacionalistická Strana národnej akcie, je síce uznávaným znalcom islamskej kultúry, oproti charizmatickému Erdoganovi však pôsobí trocha bezfarebne a za premiérom v prieskumoch zaostáva o dvadsať percentuálnych bodov.
Do súboja Erdogana s Ihsanoglom ešte môže teoreticky prehovoriť Selahattin Demirtas (41), ktorý zastupuje záujmy tureckých Kurdov. V jeho prípade však ide viac-menej len o to, koľko kurdských hlasov vezme premiérovi, ktorý si ústretovými krokmi získal výrazné sympatie u tejto najpočetnejšej etnickej menšiny Turecka.
Predpokladané víťazstvo už v prvom kole by Erdoganovi mohlo dať silný mandát. Háčik je však v tom, že premiér je súčasne najpopulárnejším i najnenávidenejším tureckým politikom. Vzťah k nemu spoločnosť ostro rozdeľuje. V niekdajšom islamistovi vidia jeho odporcovia nielen hrozbu pre sekulárne základy republiky, ale pre autoritárske sklony varujú aj pred hroziacim nastolením diktatúry. Vzhľadom na násilné protivládne protesty, ktoré od minulého roka v niekoľkých vlnách otriasli Tureckom, pozorovatelia nevylučujú, že s posilnením postavenia Erdogana sa mnohí Turci nezmieria a výsledok volieb budú spochybňovať v uliciach.