Z premiérskeho kresla, o ktoré sa podľa stanov vlastnej strany v budúcoročných parlamentných voľbách už štvrtý raz za sebou nemôže uchádzať, si presadne do prezidentského. V prvých priamych voľbách hlavy štátu si včera zabezpečil päťročný mandát. Erdogan netají, že v paláci Cankaya sa chystá zotrvať aspoň dve funkčné obdobia, ktoré mu povoľuje ústava. Pravda, aj toto obmedzenie sa môže pokúsiť zrušiť. Plánuje totiž zmenu ústavy, ktorá by parlamentnú republiku mala premeniť na prezidentskú.
"Tieto voľby sú historické. Dovedú nás do roku 2023,” povedal Erdogan podľa portálu denníka Hürriyet po tom, čo odvolil.
„Cieľ 2023“ bol slogan Erdoganovej kampane. Budúci prezident sľúbil, že do stého výročia založenia republiky dovedie Turecko medzi desať najväčších ekonomík sveta. Práve na centenárium, ktorého oslavy si podľa opozície chce prisvojiť, aby dal zabudnúť na plazivú islamizáciu a rúcanie Atatürkom založených sekulárnych základov republiky, Erdogan naplánoval odovzdanie viacerých priam faraónskych projektov.
V Istanbule, kde pôsobil kedysi ako primátor, vyrastie najväčšia mešita sveta a tretí most cez Bospor. Odľahčiť tento preľudnený megapolis majú dve nové satelitné mestá. Námornej doprave v preťaženej Bosporskej úžine zase má odľahnúť vďaka novovyhĺbenému kanálu medzi Čiernym a Marmarským morom.
Väčšina Turkov v pokračovanie hospodárskeho zázraku verí. Veď za Erdoganových vlád sa HDP na obyvateľa strojnásobilo a hospodárstvo rástlo priemerne o päť percent ročne. Vyrástli nové nemocnice, školy, cesty, mosty. Zvýšili sa sociálne podpory i kvalita života radových Turkov.
Erdogan má najväčšiu podporu u konzervatívnych veriacich na vidieku. Tí okrem zlepšenej životnej úrovne oceňujú, že pre ženy a dievčatá presadil zrušenie zákazu nosenia moslimských šatiek v školách a úradoch. Nemálo stúpencov má doterajší premiér aj medzi Kurdmi. Najpočetnejšia etnická menšina mu je vďačná za poskytnutie viacerých práv, ktoré jej boli desaťročia upierané.
Vo veľkých mestách však má Erdogan aj nemálo odporcov, najmä medzi mladšími a vzdelanejšími ľuďmi, ktorí sa obávajú jeho autokratických sklonov. Vlna protivládnych protestov, ktorá vlani vypukla v Istanbule pre sporný plán zastavať obľúbený park, vyvolala tvrdú reakciu vlády. Pri policajných zákrokoch zahynulo deväť ľudí a tisíce utrpeli zranenia. Ďalšie pouličné nepokoje nasledovali po odhalení korupčného škandálu, do ktorého boli namočení príbuzní členov vlády. Erdogan však kauzu označil za sprisahanie, stovky sudcov a policajtov zapojených do vyšetrovania dal prepustiť a dočasne obmedzil prístup k sociálnym sieťam.