V centre kórejskej metropoly sa podľa agentúry AFP zhromaždil až jeden milión ľudí, na ktorých bezpečnosť dohliadalo viac než 30-tisíc policajtov. Do najprísnejšie stráženej zóny okolo pódia s oltárom sa ale dostalo len 200-tisíc veriacich, ktorí sa vopred zaregistrovali a prešli bezpečnostnými prehliadkami.
Pred začiatkom omše pápež prešiel pomedzi davmi v otvorenom aute a zastavil sa pri skupine pozostalých po obetiach havárie trajektu Sewol z tohtoročného apríla, aby im požehnal.
Pápež blahorečil viac ako stovku kresťanov, ktorí boli kvôli svojej viere zabití medzi rokmi 1791 a 1888. Blahorečenie je prvým krokom k prípadnému svätorečeniu.
„Boli ochotní prinášať obrovské obete (…) Ich príklad môže byť poučný pre nás, ktorí žijeme v spoločnosti, kde povedľa nedozerného bohatstva ticho bujnie chudoba a kde sa len zriedkakedy venuje pozornosť stonaniu tých najnúdznejších,“ povedal zhromaždenému davu pápež, podľa ktorého by pamiatka mučeníkov mala vyzývať k otázke, či by sme boli my sami dnes ochotní položiť za niečo život.
Katolícka cirkev je presvedčená, že celkovo zahynulo za vlády dynastie Čoson násilnou smrťou okolo 10-tisíc kórejských katolíkov. Panovanie dynastie, ktorá sa snažila uzavrieť Kórejský polostrov pred západnými vplyvmi, sa skončilo v roku 1910, keď Japonsko anektovalo Kóreu a začala sa tridsaťpäťročná kolonizácia krajiny. V súčasnosti katolíci predstavujú viac ako desať percent z päťdesiatmiliónovej juhokórejskej populácie.
Pre Františka je návšteva Južnej Kórey jeho treťou zahraničnou cestou od vlaňajšieho zvolenia za pápeža. Ide o prvú návštevu hlavy rímskokatolíckej cirkvi v tejto krajine po 25 rokoch. Pápež Ján Pavol II. v Južnej Kórei v roku 1984 tiež blahorečil veľkú skupinu mučeníkov – bolo ich 103.
Pápeža, ktorý do Kórey priletel vo štvrtok, v sobotu ešte neďaleko Soulu čaká stretnutie s hendikepovanými v zariadení, ktoré v 70. rokoch založil tunajší katolícky kňaz.
Čínski katolíci nemohli odísť za pápežom, stále sa nevie prečo
Aj niekoľko dní po tom, čo čínske úrady znemožnili tamojším katolíkom odcestovať do Južnej Kórey na stretnutie s pápežom Františkom, nie je stále jasné, kto konkrétne za týmto rozhodnutím stojí a čo bolo jeho cieľom, napísala v sobotu agentúra AP.
Odborníci na problematiku náboženstva v Číne sa domnievajú, že išlo pravdepodobne o dielo prílišnej horlivosti byrokratov miestnej komunistickej strany. Vláda v Pekingu však nevydala k tejto záležitosti žiadne oficiálne vyhlásenie.
Foto: SITA/AP, Lee Jin-man
Čína a Vatikán nemajú od 50. rokov oficiálne diplomatické vzťahy. V oblasti cirkevných otázok medzi nimi panujú rôzne spory, napríklad o to, kto má právo menovať biskupov, a líšia sa aj v názoroch na náboženskú slobodu.
Na letisku v Číne bolo tento týždeň zastavených asi 50 katolíckych duchovných a veriacich, ktorí sa chceli v juhokórejskej metropole Soul zúčastniť na stretnutí s pápežom.
„Bola to prehnaná reakcia časti miestnych politických predstaviteľov, ktorí boli nervózni z toho, čo by sa mohlo stať, keby im dovolili vycestovať do Južnej Kórey,“ povedal podľa AP expert na náboženskú problematiku v Číne Anthony Lam z Hongkongu.
„Tento druh takzvanej prevencie je úplne zbytočný. Nemyslím si, že (centrálna vláda) v Pekingu chce byť spájaná s niečím takým, ako je toto,“ zhodnotil tieto kroky francúzsky odborník Lionel Jensen.
Juhokórejskí organizátori pápežovej návštevy podľa AP tiež vyjadrili ľútosť nad tým, že týmto čínskym katolíkom bolo zabránené v ceste, aby sa mohli zúčastniť stretnutia s hlavou katolíckej cirkvi kvôli, ako sa vyjadrili, „komplikovanej situácii v Číne“.
Zostáva stále nejasné, koľko osôb bolo z letisku odvedených, alebo prípadne koľko ich nakoniec do Južnej Kórey odcestovalo.
Terajšia prvá pápežova návšteva Ázie vyvolala okrem iného nádej na zlepšenie vzťahov medzi Čínou a Vatikánom. Zvlášť po tom, čo pápežovo lietadlo dostalo povolenie na prelet čínskym vzdušným priestorom. V roku 1989 Peking toto povolenie totiž nedal vtedajšiemu pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý chcel navštíviť Južnú Kóreu.
Pápež František vo štvrtok poslal z lietadla pri prelete čínskym vzdušným priestorom cestou do Južnej Kórey čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi pozdravný telegram, ale ten kvôli technickej chybe na prvýkrát nedorazil a musel byť poslaný znova.
Hlava rímskokatolíckej cirkvi posiela pozdravný telegram každej krajine, ktorej vzdušný priestor využije. V prípade Číny bol tento krok ale napäto očakávaný, pretože čínsky režim miestnym približne 12 miliónom katolíkov zakazuje uznávať pápežovu autoritu.