Minsk sa chystá využiť sankcie Moskvy proti Európskej únii a popritom si Alexandr Lukašenko môže mädliť ruky pri pohľade na prieskum verejnej mienky. Navyše v utorok bude hostiť schôdzku euroázijskej trojky s predstaviteľmi Bruselu a Kyjeva. A za sprostredkovanie dialógu ukrajinského prezidenta so šéfom Kremľa môže rátať s oteplením vzťahov medzi EÚ a Minskom.
Mnohí Bielorusi, nepochybne pod vplyvom násilia a chaosu na Ukrajine, zjavne netúžia po zmene režimu, ktorý stelesňuje politik prezývaný na Západe posledný diktátor v Európe. Uprednostňujú stabilitu so sociálnymi istotami. Popularita Lukašenka, ktorý krajine vládne železnou rukou už vyše dvadsať rokov, rastie a čo je pre neho nemenej podstatné, nálada obyvateľov nepriamo naznačuje, že im chýba chuť na demokraciu.
„Viac ako 63 percent opýtaných nepodporovalo demonštrantov na kyjevskom Majdane a viac ako polovica si myslí, že nová ukrajinská vláda je fašistická,“ informoval o svojom prieskume Nezávislý inštitút socioekonomických a politických štúdií.
Lukašenko viackrát zdôraznil, že v Bielorusku nevypukne žiadna „farebná revolúcia“, ako sa v postsovietskom priestore od kyjevskej „oranžovej“ označujú podobné revolúcie. Vývoj na Ukrajine mu nahráva v tom, že snaha opozície zmeniť pomery bude mať slabšiu oporu medzi verejnosťou.
Ďalšou výhodou Lukašenka je to, že Bielorusko môže ťažiť z obchodnej vojny. V hre je zvýšený vývoz a tiež reexport do Ruska po tom, čo Moskva zaviedla embargo na dovoz potravín z Európskej únie. Ruské médiá už žartom predpovedajú, koľko „bieloruských“ citrónov, ananásov a kokosových orechov sa dostane cez spoločné hranice do Ruska. "Je to pre nás Klondike.
Nahradíme holandské zemiaky, nahradíme poľské jablká – máme všetko," dušuje sa podľa portálu Charter97 námestník ministra pôdohospodárstva Leonid Marinič.
Má to však háčik. Bielorusko by síce mohlo zvýšiť dodávky na trh svojho veľkého suseda, ale otázne je, či v takom prípade nezačnú domáce obchody zívať prázdnotou. Konkrétne so zemiakmi to nie je také úžasné, ako naznačil Marinič. „Len za prvý kvartál tohto roku Bielorusko importovalo z Európskej únie takmer tri milióny ton zemiakov, čo je dvakrát viac ako za rovnaké obdobie minulého roku,“ poznamenal Charter97.
Samozrejme, že sú ďalšie potravinárske výrobky, ktoré Bielorusko môže nasmerovať vo väčšom objeme do Ruska. Lenže platí, že produkcia sa nedá prudko zvýšiť od večera do rána. Čo však môže byť zlatá baňa, to je reexport potravinárskych produktov z Európskej únie.
Bieloruské firmy si už napríklad obháňajú poľskí veľkopestovatelia jabĺk a pochopiteľne, že nezostáva len pri nich. Minsk a Moskva sú členmi spoločnej colnej únie, čiže z Bieloruska môže prúdiť pohodlne do Ruska prakticky čokoľvek. Lukašenko síce sľúbil, že ruský trh nezaplavia zakázané výrobky zo Západu, ale realita začína vyzerať inak. „Bielorusko zrušilo 20. augusta zákaz na dovoz živého dobytka z Európskej únie, čo by mohol byť náznak, že verí vo zvýšenie reexportu mäsa do Ruska,“ upozornil server Belarus Digest.
Oficiálne zdôvodnenie znelo, že sú už menšie obavy z Schmallenbergovho vírusu pri dobytku zo Západu, ale netreba pochybovať o tom, že príčinou je vidina zárobku. Mäso sa zrejme bude vyvážať do ruských obchodov. Cenový postup je jednoduchý – nakúpime od vás za nižšie ceny a predáme odberateľom sa viac peňazí.
Lukašenko však môže rátať aj s politickými dividendami. Keď sa mu v utorok podarí posadiť za jeden stôl Vladimira Putina a Petra Porošenka, jeho medzinárodný kredit výrazne vzrastie. „Toto stretnutie v Minsku fakticky znamená zrušenie diplomatických sankcií EÚ proti Bielorusku,“ vyhlásil pre Deutsche Welle riaditeľ bieloruského Strediska pre otázky európskej integrácie Jurij Ševcov.
Od schôdzky, na ktorej sa má zúčastniť tiež šéfka európskej diplomacie, si aj nezávislý minský politológ Valerij Karbalevič sľubuje rozmrazenie vzťahov medzi Bruselom a Minskom. „V čase veľkých konfliktov sa na prvé miesto dostáva geopolitika a otázky hodnôt, dodržiavania slobôd a ľudských práv sa posúvajú do úzadia,“ poznamenal pre Deutsche Welle.