„Kolosálny prielom sa pravdepodobne nedá očakávať. Mali by sme si však ujasniť pozície, aby sme naštartovali mierový proces,“ citovala Lukašenkove slová na začiatku summitu bieloruská agentúra Belta. Podľa bieloruského lídra summit v Minsku zorganizoval výlučne na žiadosť ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. Reagoval tak na špekulácie, podľa ktorých jeho zvolaním Minsk sleduje vlastné politické a ekonomické ciele.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov označil utorňajšie rokovania v bieloruskej metropole za úspešné, jeho ukrajinský náprotivok Klimkin aj hostiteľ stretnutia, bieloruský prezident Alexander Lukašenko, za obtiažne. Srdečné a pozitívne boli multilaterálne rozhovory podľa šéfky únijnej diplomacie Catherine Ashtonovej, informovala agentúra ČTK.
Putin a Porošenko rokovali medzi štyrmi očami vôbec prvýkrát, a to zhruba dve hodiny. Ruský minister zahraničia Lavrov označil rokovanie za úspech. Jeho ukrajinský náprotivok Pavel Klimkin prezradil, že obaja prezidenti spolu hovorili o partnerstve Ukrajiny s Európskou úniou. „Diskusia bola veľmi ťažká, ale zaujímavá,“ povedal Klimkin.
Porošenkov recept
Ako vyplynulo z vyjadrenia ukrajinského prezidenta Porošenka, za hlavnú podmienku a jediné východisko z krízy považuje účinnú kontrolu ukrajinsko-ruských hraníc a ukončenie dodávok zbraní vzbúrencom na východe, ako aj prepustenie všetkých zajatcov. Viacerí pozorovatelia si však v tejto súvislosti kladú otázku, kde brať istotu, že potom nezačne Kyjev s „čistkou“ na juhovýchode. Tým skôr, že doterajší vývoj „protiteroristickej operácie“ potvrdzuje „nezávislosť“ národnej gardy na velení ukrajinskej armády.
Gardy zloženej z ultrapravých radikálov. Aj preto kyjevský politológ Vladimir Fesenko upozornil, že nie je možné „v behu dospieť k poučke mieru“. Podľa neho možno síce očakávať pozitívne výsledky rokovania, ale až po ďalších kolách rozhovorov. „Ak vôbec budú,“ dodal politológ skepticky. Fesenkov kolega, ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij, zapochyboval o možnosti nastoliť mier v krátkom čase. Pomohol si vyjadrením samotného prezidenta Porošenka.
„Vo svojom prejave po podpise dekrétu o rozpustení snemovne povedal, že s terajším jej zložením nemožno vyhrať vojnu. Znamená to teda, že sa chystá minimálne ešte dva mesiace bojovať,“ cituje Pogrebinského agentúra RIA Novosti. Snemovňa v terajšom zložení bude totiž fungovať až do volieb vyhlásených na 26. októbra.
Napriek existujúcim obavám prezident Porošenko vyzval svetové spoločenstvo, aby podporilo jeho mierový plán.
„Som presvedčený, že aj dnes je aktuálnym a možným nástrojom v snahe dosiahnuť zastavenie krviprelievania a zabezpečiť rekonštrukciu Donbasu. V tejto súvislosti vyzývam všetkých účastníkov summitu, aby pouvažovali o možnosti prijať tento plán ako základ urovnania situácie na Donbase,“ vyhlásil kyjevský hosť. Viacerí pozorovatelia však upozorňujú, že jednou zo slabín spomínaného plánu je podmienka, podľa ktorej separatisti na juhovýchode krajiny zložia zbrane a až potom bude Kyjev s nimi rokovať.
Foto: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko
Výhrady Moskvy
Na summite sa hovorí aj o prípadnom podpise asociačnej dohody EÚ s Ukrajinou. Podľa prezidenta Putina by takýto krok Kyjeva znamenal pre Rusko stratu viac ako 100 miliárd rubľov (viac ako 2 miliardy eur). Ruský líder upozornil, že Moskva bude reagovať "obchodnými opatreniami“, aby pred stratami chránila svoju ekonomiku, ale aj ostatné členské štáty zóny voľného obchodu.
Prezident Porošenko oponoval tvrdením, že „dohoda bude znamenať pre Ukrajinu realizáciu skutočných reforiem“. „Dohoda je pre Ukrajinu civilizačnou voľbu, ktorá nie je proti nikomu zameraná,“ tvrdil ukrajinský líder s tým, že práve podpis asociačnej dohody by mal výrazne zlepšiť susedské vzťahy.
Putin a Porošenko rokovali medzi štyrmi očami
Po vyjadrení všetkých predstaviteľov za účasti médií sa ďalšie rokovanie účastníkov summitu konalo za zatvorenými dverami. Už pred stretnutím sa všeobecne špekulovalo, že akýmsi vyvrcholením rokovania by mohlo byť stretnutie prezidentov Porošenka a Putina medzi štyrmi očami.
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova sa obaja štátnici stretli po večeri. Prezidenti dvoch znepriatelených krajín medzi štyrmi očami bezpochyby rokovali o situácii na východe Ukrajiny, kde ukrajinská armáda bojuje s proruskými povstalcami.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov označil rokovanie za úspech. Jeho ukrajinský náprotivok Pavel Klimkin prezradil, že obaja prezidenti spolu hovorili o partnerstve Ukrajiny s Európskou úniou. „Diskusia bola veľmi zložitá, ale zaujímavá,“ povedal Klimkin.
Foto: Reuters, HANDOUT
Z výrokov na summite v Minsku
- Alexander Lukašenko (bieloruský prezident): „Som presvedčený, že nikto za týmto stolom nechce získať výhody z existujúcej situácie. Dnes tu niet sprostredkovateľov, lobistov, dobrodruhov. Sú tu ľudia výsostne zainteresovaní na vyriešení situácie.“
- Petro Porošenko (ukrajinský prezident): „Tu sa rozhoduje o osude sveta a Európy. Cieľom mojej návštevy v Minsku je zastaviť krviprelievanie a začať proces hľadania politického kompromisu.“
- Vladimir Putin (ruský prezident): „Rusko je presvedčené, že krízu na Ukrajine nemožno vyriešiť silou.“
„Rusko vždy akceptovalo voľbu iných krajín, ale nie na škodu ostatných štátov a nie na ich účet.“
- Nursultan Nazarbajev (kazašský prezident): „Považujeme za nevyhnutné výrazne zvýšiť humanitárnu pomoc trpiacim ukrajinským obyvateľom.“
„Navrhujem, aby sme sa v rovnakom zložení zišli na ďalšom summite v Kazachstane.“
- Catherine Ashtonová (šéfka diplomacie EÚ): „Máme záujem podporiť ukrajinský ľud. Záujem na tom, aby žil v mieri a bezpečí. Rešpektujte ukrajinskú územnú celistvosť. Domnievam sa, že tento cieľ majú všetci z nás. My v EÚ dobre vieme, aké dôležité je mať priestor na dialóg v záujme riešenia konfliktov, prekonávania výziev a hrozieb, hľadania politického riešenia.“
(ta, belta)