A to v čase, keď hlava štátu potvrdila „stiahnutie 70 percent ruských vojakov z Ukrajiny“ a šéf rezortu zase apeluje na ukrajinských vojakov, aby využili príležitosť prímeria na posilnenie obranyschopnosti na východe krajiny. Vraj zastavenie paľby nemusí dlho vydržať.
„Cieľom preskupenia vojenských síl nie je prípra k útoku, ale k obrane. Nikto za Ukrajinu nebude bojovať na našom území,“ vyhlásil Porošenko na rokovaní kabinetu, akoby sa nepriamo zmieril s odmietaním Západu vojensky pomôcť Kyjevu. Napokon, ako pripomínajú mnohí politológovia, aliancia už aj tak splnila úlohu, keď občiansku vojnu na Ukrajine využila ako zámienku na rozšírenie vojenskej prítomnosti hlavne v Poľsku a Pobaltí formou „pohotovostných“ základní NATO.
Porošenko má však dnes iné starosti. Musí napríklad vysvetľovať obsah Minského protokolu, ktorý nedáva spať hlavne Baťkivščine Julie Tymošenkovej, ale ani Slobode Oleha Ťahnyboka či ultranacionalistom typu Dmytra Jaroša (Pravý sektor) alebo Oleha Ľaška (Radikálna strana).
„Žiadam prezidenta, aby urýchlene zvolal mimoriadne rokovanie parlamentu, na ktorom by presne, verejne a otvorene vysvetlil krajine, čo obsahuje dokument z Minska a kto ho podpísal, a zároveň čo z neho vyplýva. Všetci v našom štáte sa chcú dnes ubezpečiť, či dohoda neznamená premenu časti Ukrajiny na Podnestersko, či dokument neobsahuje odtrhnutie Donbasu,“ vyhlásila napríklad Tymošenková.
Na stredajšom rokovaní vlády prezident Porošenko čiastočne odpovedal Tymošenkovej, keď oznámil, že na budúci týždeň bude parlament rokovať o návrhu týkajúcom sa osobitného štatútu „časti územia v Doneckej a Luhanskej oblasti“.
„Žiadam vás o podporu návrhu zákona. O to, aby sme v žiadnom prípade nenarušili mierový proces. Časovo ohraničená miestna samospráva v niektorých častiach Doneckej a Luhanskej oblasti ráta s presným štatútom týchto oblastí ako súčasti Ukrajiny. V Minskom protokole niet ani zmienky o Luhanskej ľudovej republike či Doneckej ľudovej republike,“ pokúsil sa prezident upokojiť kritiku síl, ktoré sa v skutočnosti čoraz viac ako o plnenie záväzkov z Minska starajú o čo najlepší výsledok v mimoriadnych parlamentných voľbách stanovených na 26. októbra.
Prezidentove slová však určite nepadli na úrodnú pôdu v Donbase. „Akékoľvek zákony prijaté Ukrajinou sú jej vnútornou vecou a nijako sa netýkajú Doneckej ľudovej republiky. Sme suverénnym štátom, ktorý verí v dobré susedské vzťahy s Ukrajinou,“ reagoval pre agentúru RIA Novosti Andrej Purgin tzv. vicepremiér Doneckej ľudovej republiky. Dal tak najavo, čo si povstalci myslia napríklad o tvrdení prezidenta Porošenka, podľa ktorého „minský dokument obsahuje obnovu a zachovanie ukrajinskej suverenity na celom území Donbasu vrátane kontrolovaného dnes ozbrojencami“.
Podľa očakávania sa v rovnakom duchu ako Purgin vyjadril aj Igor Plotnickij, premiér Luhanskej ľudovej republiky. „Nerátame s odovzdaním kontroly hranice s Ruskom ukrajinskej armáde a akékoľvek pokusy obrátiť dohody z Minska proti nám sú odsúdené na neúspech. Rovnako ako snaha nás izolovať a zadusiť,“ vyhlásil Plotnickij s tým, že „my sme dokument v Minsku podpisovali ako dohodu o mierovom spolunažívaní“. Potvrdil, že Donbas je pripravený súperiť s Kyjevom v hospodárskej oblasti.
„Čoskoro sa celý svet presvedčí o tom, že bez pracujúceho Donbasu je Ukrajina odsúdená na masovú biedu a degradáciu,“ dodal Plotnickij.