V prieskume agentúry Novus, zverejnenom v stredu, si opozícia udržiavala náskok 3,6 percentuálneho bodu pred vládnymi stranami. Kým Švédska sociálnodemokratická robotnícka strana, Zelení a Ľavicová strana mali podporu 45,2 percenta opýtaných, vládnu koalíciu štyroch strán podporilo len 41,6 percenta respondentov. Denník Expressen uvádzal dokonca náskok 6,3 bodu pre opozičné strany, čo ale stále znamenalo značný pokles oproti desiatim percentuálnym bodom pre opozíciu z augustových prieskumov, pripomenula agentúra Reuters.
Švédi premiérovi Reinfeldtovi vyčítajú predovšetkým fakt, že svojou politikou privatizácie štátnych spoločností, znižovania daní a súčasne aj sociálnych dávok odchýlil Švédsko ďaleko od ideí sociálneho štátu. Podľa kritikov to viedlo okrem iného k výraznému zväčšeniu priepasti medzi bohatými a chudobnými i k zhoršeniu kvality vzdelávacích zariadení, zdravotnej starostlivosti alebo domovov pre seniorov.
Či sa už hlasovanie skončí víťazstvom vládnych, či naopak opozičných strán, možno predpokladať, že výsledok bude veľmi tesný a pravica ani ľavica nebude schopná vytvoriť stabilnú vládu, varujú analytici. Niektoré svetové médiá, napríklad denník Financial Times, varujú, že by Švédsko – pravidelne sa umiestňujúce na popredných miestach rebríčkov životnej úrovne a prosperity – mohlo upadnúť do politickej neistoty, či priamo chaosu.
Oslabenie kedysi mocných sociálnych demokratov – ktorí vládli Švédsku dohromady 65 z celkových 78 rokov v období medzi rokmi 1932 a 2010 – prinieslo vzostup skôr okrajových strán. Najviac diskutované je posilnenie populistickej, protiimigračnej strany Švédski demokrati, ktorá má korene v neonacistickom hnutí.
Strana, ktorá by mohla získať až desať percent hlasov voličov, a stať sa tak tretím najsilnejším zoskupením, sa síce v poslednom čase snaží dištancovať od svojej extrémistickej minulosti, jedna z jej kandidátok pre miestne voľby ale bola na snímkach publikovaných minulý týždeň zachytená so svastikou na oblečení. Podobne ako vo väčšine Európy nie je ani vo Švédsku s krajnou pravicou ochotná spolupracovať žiadna hlavná politická strana, a tak vytvorenie väčšinovej vlády bude problematické, upozorňuje denník Financial Times.
Pozornosť púta aj Feministická iniciatíva, ktorá sa v máji ako vôbec prvá feministická strana dostala do Európskeho parlamentu a teraz má nádej prekonať štvorpercentný prah pre vstup do švédskeho zákonodarného zboru. Podľa Financial Times by sa nakoniec po nedeľných voľbách mohlo do parlamentu dostať až deväť rôznych politických zoskupení.
Sociálni demokrati pod vedením pomerne neznámeho Stefana Löfvena už naznačili, že ak sa im nepodarí získať väčšinu, nezriekli by sa spolupráce s jednou z troch menších stredopravých strán: Ľudovou stranou – Liberálmi, Stranou stredu či Kresťanskodemokratickou stranou, ktoré v súčasnosti vládnu spolu s Reinfeldtovou Umiernenou koaličnou stranou. Takýto krok by vo švédskej politike znamenal ukončenie tradičného rozdelenia na ľavicu a pravicu.
K hlasovaniu je pozvaných sedem miliónov oprávnených voličov, ktorí rozhodnú o obsadení 349 kresiel jednokomorového parlamentu Riksdagu. Volebné miestnosti sa otvoria o 8:00 SELČ a zavreté budú o 12 hodín neskôr. Hneď potom by mali byť známe odhady výsledkov pri odchode voličov z hlasovacích miestností. Konečné výsledky budú zverejnené na serveri val.se, uviedol britský denník The Guardian.