Hovorili ste aj o iránskom jadrovom programe, ktorý je z pohľadu niektorých štátov stále kontroverzný? Samozrejme, že sme sa dotkli aj tejto problematiky, ktorá má globálny charakter.
A čo otázka regionálnych problémov? Tie tvorili jeden z rozmerov nášho dialógu. Týkal sa hlavne vývoja v Sýrii, Iraku, hrozby terorizmu, ako aj expanzie predstaviteľov Islamského štátu. V tomto smere si cením otvorený charakter rozhovorov. Obligátnu zdvorilosť, takú typickú pri takýchto príležitostiach, obratom vystriedala snaha po detailnej analýze problémov.
Spomínali ste boj s terorizmom. Ako prijal Irán skutočnosť, že ho nepozvali do Paríža, kde sa práve konal summit o spoločnom zápase proti spomínanej hrozbe? Iránska strana nás v súvislosti s aktivitami stúpencov Islamského štátu informovala, že prakticky pred kolapsom Iraku urobila viaceré konkrétne opatrenia s cieľom pomôcť susedovi vrátane dodávok zbraní. Iránska strana je na druhej strane, samozrejme, presvedčená, že mala byť súčasťou parížskeho rokovania a iránski predstavitelia majú pocit nespravodlivosti. Má zároveň ale aj výhrady voči krajinám, ktorých predstaviteľov pozvali na summit. Svedčí to o existujúcich neľahkých vzťahoch medzi jednotlivými krajinami spomínanej koalície.
Ide konkrétne o niektoré z desiatich pozvaných arabských krajín? Áno, ale nielen o ne. V tejto súvislosti totiž v Teheráne zaznelo, že je čudné, ak proti Islamskému štátu idú bojovať krajiny, ktoré ho pomáhali zakladať a vyzbrojovali a trénovali jeho silové zložky.
Nebola terajšia návšteva ústretovým krokom po tom, čo sme museli v minulosti riešiť problémy s našimi turistami v Iráne? Áno, bol to jeden z hlavných dôvodov našej návštevy. Je to súčasť našej dohody. Pri riešení minuloročných problémov s našimi občanmi bola iránska strana konštruktívna a ústretová a ťažko povedať, že by sa ešte niekomu podarilo, tak ako nám, vyriešiť za taký krátky čas spomínaný citlivý problém. Napokon už vtedy som sľúbil návštevu krajiny, ktorá je aj z našej strany prejavom ústretovosti. Zároveň pripomínam, že som nebol v prípade rokovania v Teheráne žiadnou výnimkou. Nedávno do Iránu zavítali napríklad moji rezortní kolegovia z Dánska, Fínska, Švédska a Poľska.
Čo bolo stredobodom pozornosti rokovaní v Teheráne? V prvom rade išlo o návštevu prvú po pätnástich rokoch, teda bol to akýsi reštart vzájomných vzťahov oboch krajín, ktorý je daný novou atmosférou. Rokovania mali viaceré dimenzie. Okrem už spomínanej regionálnej problematiky sme sa v bilaterálnej oblasti venovali ďalšiemu rozvoju slovensko-iránskych vzťahov. Už dnes pripravujeme napríklad cestu ministra hospodárstva a podnikateľskej delegácie do Iránu. V neposlednom rade rátame so spoluprácou v školstve, ako je napríklad výmena štipendistov. Na podpis je už pripravená dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia a v konečnej etape prípravy je aj dohoda o ochrane investícií.