Počas svojej prvej európskej cesty pápež ocenil vzájomný rešpekt a dôveru medzi ľuďmi rôzneho náboženstva v tejto prevažne moslimskej krajine, ktorá v čase komunizmu zažívala brutálny útlak náboženského života.
Jedenásťhodinovú pápežovu návštevu sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia kvôli správam o vyhrážkach radikálnych islamistov, ktorí sa údajne do krajiny vracajú z Iraku a Sýrie. Vatikán síce žiadal, aby sa neprijímali žiadne mimoriadne opatrenia, albánske ministerstvo vnútra však prisľúbilo „maximálnu ostražitosť“. Vláda posilnila hliadky na hraničných prechodoch a na pápežovu návštevu dohliada až 2 500 policajtov.
Pápež sa počas cesty pri veriacich nepristavil
Pápežova cesta z letiska do centra Tirany bola tiež veľmi odlišná od jeho predchádzajúcich návštev v zahraničí. Jeho „papamobil“ prešiel po hlavnej triede a ani raz sa nezastavil, aby mohol František podľa svojho zvyku pozdraviť osobne veriacich.
Počas svojho prvého vystúpenia v prezidentskom paláci František ostro kritizoval tých, ktorí sa podľa neho neprávom považujú za „božiu zbroj“ a pritom „plánujú a vykonávajú akty násilia a útlaku“.
„Nikto nesmie využívať náboženstvo ako dôvod k činom proti ľudskej dôstojnosti a proti najzákladnejším práva každého človeka, predovšetkým proti právu na život a náboženskú slobodu,“ povedal František v prejave pred albánskym prezidentom Bujarom Nishanim, ďalšími štátnymi činiteľmi a diplomatickým zborom.
Vyzdvihol spolužitie náboženstiev v Albánsku
Harmonické spolužitie rôznych náboženstiev v Albánsku je podľa pápeža „inšpirujúcim príkladom“ pre celý svet. „Atmosféra úcty a vzájomnej dôvery medzi katolíkmi, pravoslávnymi a moslimami je pre túto krajinu vzácnym darom,“ povedal František. „Zvlášť vzácnym je v týchto dobách, keď autentický duch náboženstva zneužívajú extrémistické skupiny a keď sa náboženské rozdiely prekrúcajú a používajú ako nástroj na iné ciele,“ dodal.
Návšteva Albánska je prvou pápežovou cestou do prevažne moslimskej krajiny od doby, keď organizácia Islamský štát dobyla rozsiahle územia v Sýrii a Iraku a začala tam zabíjať umiernených moslimov a likvidovať či násilím nútiť ku konvertovaniu na islam ľudí iného vierovyznania. Vatikán sa vyjadruje k tomuto dianiu so znepokojením a František v auguste podporil medzinárodné spoločenstvo v tom, aby zastavilo túto „nespravodlivú agresiu“.
Hlavné ulice v Tirane zdobia albánske a vatikánske vlajky a veľké portréty 40 katolíckych kňazov, väznených či popravených v ére stalinistického diktátora Envera Hodžu. Ten v roku 1967 vyhlásil Albánsko za prvý ateistický štát na svete a náboženstvo zakázal.
Pápež vzdal hold mučeným počas komunizmu
František týmto a ďalším „mučeníkom viery“ vzdal hold. „Ak si pripomíname desaťročia strašného utrpenia a tvrdého prenasledovania katolíkov, pravoslávnych a moslimov, môžeme povedať, že Albánsko bolo krajinou mučeníkov. Mnohí biskupi, kňazi, muži a ženy viery, vrátane laikov, zaplatili za oddanosť viere svojimi životmi,“ povedal.
Po vystúpení v prezidentskom paláci odslúžil pápež František svätú omšu na Námestí Matky Terezy. Omše sa aj napriek daždivému počasiu zúčastnili desaťtisíce ľudí. Potom mal pápež naplánované stretnutie so zástupcami cirkví a náboženských skupín a pred svojím odletom navštívi deti, o ktorých sa starajú miestne dobročinné organizácie.
Katolícka cirkev po páde komunizmu v Albánsku znovu zapustila korene a katolíci majú teraz na albánskej populácii podiel desať percent. Zhruba 60 percent Albáncov patrí k moslimom, ostatní sú pravoslávni alebo bez vyznania. Pápežova návšteva tejto krajiny sa uskutočnila prvýkrát po 21 rokoch.