Za návrh hlasovalo 524 zákonodarcov, proti bolo 43 poslancov. Britské nálety by sa podľa spravodajského portálu BBC mohli začať už cez víkend.
Poslancov o nutnosti zásahu voči islamistom presviedčal aj premiér David Cameron. „Je britský ľud ohrozený? Odpoveď je áno,“ zdôvodnil svoj postoj šéf Downing Street. „Toto nie je ohrozenie niekde ďaleko vo svete. Ak to nebudeme riešiť, budeme čeliť teroristickému kalifátu na pobreží Stredozemného mora a na hraniciach člena NATO,“ dodal premiér.
Británia bola v minulosti počas vojenských intervencií v Afganistane a Iraku jedným z najbližších spojencov USA. Verejná mienka sa však po týchto konfliktoch postavila proti, čo sa prejavilo vlani, keď musel Cameron pod tlakom odmietnuť vojenský zásah proti režimu sýrskeho prezidenta Bašara aAsada.
Situácia sa však teraz zmenila po tom, ako militant Islamského štátu so zjavným britským prízvukom na videonahrávke sťal hlavu britskému humanitárnemu pracovníkovi. Objavili sa tiež informácie, že po boku islamistov v Iraku a Sýrii bojujú stovky Britov.
USA vraj podnikli ďalšie nálety, radikáli postupujú v ofenzíve
Američania podnikli v noci pravdepodobne ďalšie letecké útoky na základne a pozície radikálov z hnutia Islamský štát. Informovali o tom sýrski opoziční aktivisti. Terčom náletov sa stali ropné zariadenia, veliteľstvo ozbrojencov aj ich automobily.
Nálety na pozície bojovníkov z hnutia Islamský štát (IS) tak pokračovali už štvrtý deň. Ciele boli podobné ako vo štvrtok, mali zasiahnuť najmenej dve rafinérie nachádzajúce sa vo východosyrskej provincii Dajr az-Zaur pri hraniciach s Irakom. Informovala o tom exilová Sýrska organizácia pre ľudské práva (SOHR).
Ako uviedol jej šéf Rami Abdar Rahmán, okrem ropnej infraštruktúry zasiahli aj automobily islamistov, ktoré si priviezli z Iraku a snažili sa ich zahrabať pod zem, aby ich ochránili.
Ozbrojenci v posledných dňoch strácajú určité kontrolné stanovištia, pretože sa obávajú ďalších útokov zo strany koalície vedenej USA. Avšak aj v minulých dňoch sa vraj k Islamskému štátu neváhalo pripojiť ďalších vyše 200 bojovníkov, najmä z radikálneho frontu An-Nusrat napojených na teroristickú sieť al-Kajdá.
Na severe Sýrie islamisti pokračovali vo svojej ofenzíve a úsilí o dobytie strategického prihraničného mesta Ajn al-Arab (známeho pod kurdským názvom Koban). Ozbrojenci sa mesto snažia dobyť už týždeň, zatiaľ obsadili desiatky dedín v jeho okolí.
Podľa reportéra agentúry Reuters vraj radikáli teraz získali kontrolu nad kopcom vzdialeným desať kilometrov západne od Kobana, z ktorého je ešte nedávno kurdskí bojovníci ostreľovali. Už od 8. augusta ale Američania podnikajú útoky na pozície islamistov v susednom Iraku. Od minulého piatku im v tom pomáhajú aj Francúzi.
Do vojny sa rozhodlo zapojiť aj Dánsko, ktoré oznámilo, že vyšle k leteckým útokom v Iraku sedem stíhačiek F-16 a tiež 250 členov personálu. Hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby odhaduje, že Pentagon za deň v Iraku a Sýrii utratí od siedmich do desiatich miliónov dolárov. Ide však o pomerne malú sumu v porovnaní so stovkami miliónov dolárov utratených vlani denne počas bojov v Afganistane, uviedol americký denník USA Today.
Erdogan trvá na bezletovej zóne nad Sýriou
Turecký prezident Recep Tyyip Erdogan znova vyzval na vytvorenie bezletovej zóny nad Sýriou. Delostrelecká paľba a výbuchy sú počuť až cez hranicu do Turecka. Dve vypálené strely tam zasiahli vinicu, podľa prvých informácií nebol nikto zranený a na mieste všetko vyšetruje polícia.
Foto: SITA/AP, Burhan Ozbilici
„Bojíme sa. Dnes sadneme do auta a odchádzame,“ uviedol šesťdesiatročný majiteľ vinice Hüseyin Türkmen. Kurdské sily vo štvrtok informovali, že sa im podarilo postup bojovníkov z Islamského štátu zastaviť. Vyzvali zároveň Spojené štáty a ich spojencov, aby svoje údery zameriavali aj na tanky a ďalšie ťažké zbrane radikálov práve v tejto oblasti.
Len za posledný týždeň utieklo v dôsledku bojov z okolia Kobana do Turecka podľa piatkovej správy premiéra Ahmeta Davutoglua už viac ako 160-tisíc Kurdov. Celkovo už v krajine našlo útočisko vraj až okolo 1,5 milióna sýrskych občanov.
Prezident Erdogan znova vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorilo nad Sýriou bezletovú zónu. Chce tak vraj ochrániť prihraničné oblasti Turecka pred útokmi sýrskeho letectva. Odkázal tiež, že Ankara uvažuje o podpore koalície proti IS.
Nevylúčil ani vojenskú účasť svojej krajiny. Postoj Turecka podľa Erdogana značne zmenilo prepustenie 46 jeho občanov zo zajatia radikálov z IS minulý týždeň. Rozhodovať o prípadnej účasti v kampani by mal turecký parlament na svojom štvrtkovom zasadnutí.
Koban, z ktorého je teraz mesto duchov, sa doteraz považovalo za pokojné miesto, ktorému sa boje vyhýbajú. Práve preto sa tam premiestnilo okolo 200-tisíc ľudí z iných regiónov Sýrie. Podľa svedkov, ktorí z mesta utiekli, bojovníci z IS postupujú veľmi nekompromisne, vypaľujú domy a vraždia civilistov.