„Skutočnosť, že sa referendum neuskutoční, je výborná správa,“ reagoval španielsky premiér Mariano Rajoy, ktorého vláda napadla plánované referendum na ústavnom súde. Rajoyov kabinet namieta, že o odtrhnutí jednej časti štátu má právo rozhodovať iba celá krajina. Ústavný súd, ktorý môže spor riešiť hoci aj roky, koncom minulého mesiaca nariadil všeľudové hlasovanie v Katalánsku odložiť, predbežne prinajmenšom na päť mesiacov.
Katalánska regionálna vláda sa tomuto príkazu napokon podriadila. Premiér Mas však Rajoyovi odkázal, že si má dať pozor, aby sa s oslavami neunáhlil. „Niektorí ľudia hovoria, že je to výborná správa, ale výborné správy niekedy trvajú iba niekoľko hodín,“ poznamenal, keď spresnil ďalší postup. Hlasovať sa totiž v Katalánsku bude. V pôvodne plánovanom termíne budú môcť všetci občania starší ako 16 rokov odpovedať na dve otázky oficiálne odvolaného referenda. Prvá znie: „Chcete, aby Katalánsko bolo štátom?“ Ak hlasujúci odpovie áno, čaká ho doplňujúca otázka: „Chcete, aby bolo nezávislým štátom?“
„Bude to hlasovanie s volebnými miestnosťami, urnami a hlasovacími lístkami,“ snažil sa upokojiť stúpencov odtrhnutia sa Katalánska od španielskej koruny Mas. Pripustil však, že oficiálne nepôjde o referendum, ale o „konzultácie s občanmi“, a výsledok nebude „konečný“. „Bude závisieť od ľudí, aby bola dostatočne vysoká účasť, ktorá by ukázala, že tunajší ľudia chcú hlasovať,“ burcoval k aktivite napriek tomu, že Katalánci zatiaľ nemajú možnosť rozhodnúť o svojej nezávislosti. V Škótsku síce minulý mesiac 55-percentná väčšina zamietla vystúpenie zo Spojeného kráľovstva, mnohí Katalánci však vnímajú ako poníženie, že na rozdiel od Škótov im stále odopierajú právo vybrať si svoju budúcnosť.
Túžba po nezávislosti v Katalánsku nie je nič nové. Volanie po nej zosilnelo od roku 2010, keď ústavný súd upravil podmienky autonómie Katalánska a okrem iného zrušil uznanie Kataláncov za „národ“. Keď Madrid predvlani navyše odmietol priznať Katalánsku viac právomocí pri výbere a správe daní, rozhodla sa regionálna vláda usporiadať referendum.
Separatistické nálady na severovýchode Španielska posilnila aj zlá ekonomická situácia. Z najbohatšieho regiónu krajiny sa totiž stal región najzadlženejší. A uprostred krízy sa heslom dňa pre Kataláncov stalo: Doplácame na Španielsko! Katalánci, ktorých je v 47-miliónovom Španielsku sedem a pol milióna, vytvárajú spoločnému kráľovstvu vyše štvrtiny hrubého domáceho produktu. Katalánsko ročne odvádza na daniach do španielskej štátnej pokladnice o dvanásť až šestnásť miliárd eur viac, ako z nej pri prerozdelení spätne získava.
Odklad konfrontácie s Madridom môže vyvolať vládnu krízu v Barcelone. Masovi koaliční partneri totiž trvajú na tom, že keď to nepôjde po dobrom, treba sa odtrhnúť hoci aj jednostranne. Ústupok v otázke referenda, z ktorého sa má stať len akási symbolická anketa, tak môže Katalánsko doviesť k predčasným voľbám.
Väčšina Kataláncov však podľa najčerstvejších prieskumov nechce ísť hlavou proti múru. Hoci ešte minulý mesiac sa za uskutočnenie záväzného referenda o nezávislosti vyslovilo až 70 percent opýtaných, rozhodnutie ústavného súdu nadšenie mnohých Kataláncov zmrazilo. Podľa čerstvého prieskumu verejnej mienky sa iba necelá štvrtina vyslovuje za uskutočnenie záväzného referenda hoci aj proti vôli Madridu, kým bezmála polovica je za to, aby regionálna vláda rešpektovala postoj ústavného súdu.