Existuje v rámci Iraku spoločný postup proti Islamskému štátu? Koordinujú Kurdi svoje úsilie s Bagdadom?
Je to veľmi dôležitá otázka. Lenže s kým a čo s Bagdadom môžeme koordinovať? Iracká armáda ako taká neexistuje. Väčšina jednotiek nie je funkčná. ISIL je však v každom prípade spoločná hrozba pre celý Irak aj pre región. Musí existovať spolupráca v snahe zastaviť ho.
Ako si ju predstavujete?
Kurdské jednotky bojujú proti ISIL ako súčasť irackej armády. Naša Pešmerga musí byť vybavená, platiť ju má Irak. Nedeje sa to však. Mali by nám poslať aspoň muníciu. Ďalším problémom je, že Kurdistan v súvislosti s bojom s ISIL čelí obrovským ekonomickým problémom. Na našom území je viac ako jeden milión Iračanov, ktorých vyhnali z domovov boje, a tiež 260-tisíc utečencov zo Sýrie. Staráme sa o nich, ale prečo iracká vláda nerobí nič? Len v poslednom čase sa aspoň o niečo pokúsila. Ale na tento rok má Kurdistan na centrálnej úrovni nižší rozpočet.
Teraz je v Bagdade nová vláda. Premiéra Núrího Málikího vymenil Hajdar Abádí. Zlepší sa spolupráca?
Počuli sme mnoho dobrých návrhov. Ale, ako to už býva, je ľahšie niečo povedať, ako niečo urobiť. Kurdistan chce vidieť reálne činy. Lebo zmena tvárí a mien v Bagdade nestačí. Zlyhanie Málikího vlády by malo byť dôležitým poučením pre všetkých, najmä pre nového premiéra. Kurdi musia byť rešpektovaní ako partner. Namiesto toho sme zostali osamotení a opustení, čeliaci ISIL a vlne utečencov.
Cítite sa opustení aj v zmysle, že svet nekoná dostatočne rázne proti ISIL? Sme osamotení v Iraku. Svet pomáha. Medzinárodná koalícia proti ISIL sa rozrástla a sme za to vďační, za humanitárnu a vojenskú podporu sveta. V Iraku sa však cítime osamotení.
Pokladáte irackú politickú scénu za nefunkčnú, a ak áno prečo?
Politici boli vo vláde v Bagdade, ale správali sa, akoby boli v opozícii. Báli sa, že nech urobia čokoľvek, prídu o podporu a moc. Budovanie politickej scény v Iraku bude trvať roky. Lenže sa nedá pokračovať tak ako doteraz. Inak vždy dôjdeme k rovnakému výsledku. Keď bol pri moci Sadddám Husajn, sunitská elita kontrolovala štát. Po páde režimu chceli to isté šiiti. Najlepším riešením pre Irak by bola skutočná federácia. Nestalo sa to však. Musíme sa rešpektovať navzájom.
Povedali ste, že zmeniť politickú scénu bude trvať roky. Nezdá sa však, že krajina má toľko času. Viete si predstaviť, že Irak bude naďalej existovať vo svojich súčasných hraniciach?
Bude väčšina konať tak, akoby mala všetky práva a menšiny žiadne? Budeme sa spoliehať len na to, že jedna strana je silná a druhá slabá? Tento prístup musí nahradiť logika pokojného spolunažívania. Ak budeme veriť v slobodu, mier, rozdelenie moci a bohatstva, tak krajina môže fungovať. Je to však posledná šanca pre Irak. Nejde len o Kurdov. Suniti sa dostali na okraj záujmu. Skutočný federálny štát je riešením, región pre sunitov, jedna či dve oblasti pre šiitov a Bagdad ako hlavné mesto federácie.
Je však možné vyriešiť problémy Iraku bez riešenia situácie v Sýrii, možno v Libanone, aj otázku Kurdov v Turecku?
Politicky sa dá Irak vyriešiť v rámci našej krajiny. Z bezpečnostného hľadiska je to širší problém. Proti ISIL musíme bojovať v Iraku aj v Sýrii. Áno, ovplyvňuje nás konflikt medzi šiitmi a sunitmi aj vojna v Sýrii, vplyv Iránu a Turecka v Iraku. Iračania však musia prísť s vlastným riešením. Ak to nedokážu, tak…
Takže je to posledná šanca pre Irak, a keď ju nevyužijete?
Ľudia sa pýtajú, dokedy budú čakať na zmenu. Čo sa týka Kurdov, tak sme sa pozitívne snažili vplývať na irackú politiku. A čo sme za to dostali? Že nám v Bagdade okresali rozpočet.
Aké mate vysvetlenie pre úspechy ISIL?
Vždy keď vznikne vákuum, niekto ho zaplní. Či je to pre dobro veci, alebo prevládne zlo. Suniti boli na okraji spoločnosti. Ekonomicky, politicky aj sociálne. Bola to živná pôda pre ISIL. Podieľalo sa na tom aj to, že sa neriešil problém v Sýrii. Vytvoril sa priestor pre voľný pohyb teroristov. ISIL je však tiež súčasť regionálneho konfliktu medzi šiitmi a sunitmi. Konflikt v Sýrii trvá viac ako tri roky. Kurdi zaplatili vysokú cenu. Čelíme humanitárnej a bezpečnostnej kríze. Medzinárodné spoločenstvo je unavené. Z vojen, a problém je aj nájsť darcov na riešenie humanitárnych problémov.
Čo by bolo riešením po vojenskej stránke? Aby svet vyslal vojakov proti ISIL?
Potrebujeme lepšiu koordináciu, zdieľanie spravodajských informácií, aby boli letecké útoky účinnejšie, musí existovať kvalitná komunikácia s jednotkami na zemi. Jediní vojaci, ktorí bojujú s ISIL, sú v tejto chvíli Kurdi. Sami však neporazíme teroristov. Potrebujeme partnera, ktorý sa zapojí do pozemnej operácie. Medzinárodné spoločenstvo sa musí rozhodnúť. Lebo táto misia bude mať dosah na mier a stabilitu aj globálne. Potrebujeme viac vojakov. Odniekiaľ. Teraz sa hovorí o výcviku umiernenej opozície v Sýrii. Nie je však celkom jasné, kto to je a kde sa bude konať výcvik. A okrem toho to potrvá príliš dlho.