Kvôli stredajšiemu banskému nešťastiu na juhu krajiny, po ktorom je stále nezvestných 18 baníkov, však zrušil okrem iných osláv aj slávnostnú recepciu vo svojom novom sídle.
Obrí biely palác, posmešne premenovaný jeho kritikmi na „Biely dom“, plánoval Erdogan v čase, keď bol ešte premiérom, ako sídlo predsedu vlády. Celý objekt má podľa agentúry AFP rozlohu 20 hektárov a stojí na okraji tureckej metropoly na mieste, kde chcel zakladateľ moderného Turecka Mustafa Kemal Atatürk založiť lesnú farmu.
Stavba budovy v štýle neoseldžuckej architektúry (podľa prvej tureckej dynastie Seldžukov, ktorá vládla Malej Ázii v 11. až 13. storočí) stála podľa tureckých médií 350 miliónov dolárov.
Stavebné práce v ekologicky chránenej oblasti vyvolali odpor ochrancov životného prostredia. Protesty boli o to väčšie, že budovanie Erdoganovho sídla dokončili v zrýchlenom tempe napriek súdnemu nariadeniu, aby prácu na stavenisku zastavili.
Erdogan, obviňovaný odporcami z autoritárstva a islamizmu, bol tento rok v auguste po jedenásťročnom pôsobení v premiérskom kresle zvolený za hlavu štátu. Turecký prezident má v súčasnosti iba ceremoniálne právomoci, ale Erdogan dal najavo, že mieni v tejto funkcii krajine vládnuť na základe zmien v ústave.