Junckerova Európska komisia otvorí neprebádanú kapitolu

Európska komisia na čele s luxemburským expremiérom Jeanom-Claudeom Junckerom sa v sobotu formálne ujme svojho päťročného mandátu. Stane sa tak po prekonaní viacerých prekážok vrátane potreby vymeniť jedného z kandidátov. Problematickým bola už samotná voľba Junckera, ktorého odmietla podporiť Británia a Maďarsko. Spory sprevádzali aj augustové zverejnenie Junckerových kandidátov, o ktorých sa rozhodovalo až do polovice októbra. Nakoniec však prišiel súhlas celého pléna Európskeho parlamentu i samotných lídrov členských krajín.

Po júlovom odobrení spormi sprevádzanej nominácie Junckera spôsobilo jeho 27-člennému tímu najväčšie problémy odmietnutie slovinskej kandidátky Alenky Bratušekovej na post pre energetickú úniu. Jej portfólio nakoniec prevzal Slovák Maroš Šefčovič, ktorý mal byť pôvodne eurokomisárom pre dopravu, mobilitu a politiku pre vesmír. Jeho portfólio dostala Bratušekovej krajanka Violeta Bulcová. Nespokojnosť panovala aj s francúzskym kandidátom pre ekonomické a finančné záležitosti, exministrom financií Pierreom Moscovicim. Do poslednej chvíle bolo sporné aj obsadenie Maďara Tibora Navracsicsa za komisára pre vzdelávanie, kultúru, mládež a občianstvo. Juncker mu nakoniec rezort občianstva odobral.

Junckerova komisia nahradí zostavu Josého Manuela Barrosa, ktorý bol na čele výkonného organu únie desať rokov.

Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert

EÚ, Európska komisia, Európska rada Predseda Európskej komisie Jose Manuel Barroso (druhý sprava) a prezident Európskej rady Herman Van Rompuy (druhý zľava) pózujú pre fotografov spolu so svojimi nástupcami, novým prezidentom Európskej rady Donaldom Tuskom (vľavo) a šéfom eurokomisie Jeanom Claudom Junckerom.

Európska komisia ako politické teleso s podporou väčšiny

Skúsený luxemburský expremiér prvýkrát povedie kolégium, ktoré sa otvorene tvári ako politické teleso s jasnou podporou väčšiny poslancov z Európskeho parlamentu. Otvorenou otázkou však je, ako presne podobný posun ovplyvní vzťahy Európskej komisie, s istou podporou europarlamentu, s členskými krajinami.

Nástupom novej zostavy eurokomisárov sa končí proces „inštitucionálnej obmeny“ európskych inštitúcií, začatý už v máji vo voľbách do Európskeho parlamentu. Úplne posledný krok príde vo chvíli, keď v decembri v čele Európskej rady, summitov EÚ, vystrieda doterajšieho „úniového prezidenta“ Hermana Van Rompuya niekdajší poľský premiér Donald Tusk.

Voľby priniesli novinky, strany ponúkli lídrov

Voľby do europarlamentu, ktoré nakoniec na celoeurópskej úrovni vyhrali strany združené v Európskej ľudovej strane (EPP), tento rok priniesli niekoľko noviniek. Prvýkrát zafungovali pravidlá Lisabonskej zmluvy o reforme inštitúcií EÚ, a po prvýkrát európske strany voličom ponúkli celoeurópskej lídrov kandidátok. Pre nich sa ujal nemecký výraz „Spitzenkandi­daten“. Za EPP ním bol práve Juncker.

A veľké europarlamentné frakcie dali ihneď po voľbách najavo, že nikto iný ako on nebude mať dôveru, aby zostavil novú komisiu. Lídri krajín dvadsaťosmičky tak boli postavení pred hotovú vec. Najhlasnejšie protestoval britský premiér David Cameron. Summit však nakoniec Junckera ako nástupcu Josého Barrosa na čele komisie potvrdil. Európsky parlament, teleso s 751 poslancami, tak jednoznačne dokázal vnútiť svoju vôľu premiérom aj predsedom vlád 28 krajín Európskej únie.

Juncker sa pokúsi posilniť vplyv komisie

Pre končiaci Barrosov tím bola v minulých piatich rokoch najväčšou výzvou hlboká ekonomická kríza a s ňou spojené otázky napríklad zdravotného stavu bánk eurozóny. Ako však býva obvyklé v napätých časoch, boli to vlády a premiéri a prezidenti, ktorí na krízu hľadali odpoveď a kto mal nakoniec zásadné slovo v rozhodovaní o kľúčových otázkach, napríklad k podobe bankovej únie.

Rovnako bola komisia v narastajúcej zahraničnopoli­tickej kríze vyvolanej udalosťami v Ukrajine postupne z centra rozhodovania vytlačená významnými politikmi z veľkých európskych metropol. „Juncker sa tento trend pokúsi otočiť,“ myslí si riaditeľ výskumu bruselského Strediska európskej politiky (EPC) Janis Emmanoulidis.

V predposledný deň svojho pôsobenia sa však dosluhujúca Barrosova komisia nakoniec zaslúžila o dôležitý výsledok, keď vo štvrtok priviedla Kyjev a Moskvu k dohode o cenách a dodávkach ruského plynu Ukrajine v nadchádzajúcom zimnom období.

Junckerovej komisii môže podľa Emmanoulidisa k posilneniu rozhodovacej funkcie veľmi pomôcť veľká koalícia proeurópskych síl v europarlamente. Okrem EPP Junckerovu komisiu podporujú socialisti z frakcie S & D a tiež menšie liberálne frakcie Alde. Naopak konzervatívny ECR dlhodobo varuje pred politizáciou komisie, ktorá má podľa nej byť predovšetkým „nestranným strážcom“ európskych pravidiel.

Otvorenou otázkou je konkrétny spôsob práce komisárov

Otvorenou otázkou je však napríklad konkrétny spôsob práce Junckerovho tímu. Narážali na to ostatne opakovane aj europoslanci na prelome septembra a októbra pri sérii vypočutí budúcich komisárov.

Nový šéf komisie v snahe rozbiť zavedený systém odborných a často nespolupracujúcich „priehradok“ či agend vytvoril skupinu silných podpredsedov. Väčšinou sú to bývalí premiéri, jeho pravou rukou bude uznávaný bývalý minister zahraničia Frans Timmermans z Holandska.

Títo podpredsedovia by mali koordinovať prácu tímu komisárov v jednotlivých kľúčových oblastiach. Podľa úniových zmlúv sú si však členovia komisie medzi sebou rovní a tak Juncker zdôrazňuje potrebu ich „kolegiálnej“ spolupráce.

Na prvom mieste je ekonomický rast EÚ

Juncker zdôrazňuje niekoľko kľúčových úloh komisie. Prvou je posilnenie nie príliš presvedčivého ekonomického rastu EÚ ako celku i eurozóny. Spomínajú sú tiež otázky budovania energetickej únie, teda zníženie závislosti od dovozu surovín z Ruska, rokovania o rozsiahlej obchodnej zmluve s USA, otázky súvisiace s migráciou a podobne.

Po relatívnom posilnení protieurópskych zoskupení naprieč kontinentom v májových eurovoľbách je však pred komisiou ešte jeden, všeobecnejší cieľ. Juncker si je potreby obnoviť dôveru občanov EÚ v úniu aj jej inštitúcí podľa všetkého dobre vedomý.

V júli, keď europoslancov oslovil so svojim politickým programom, zdôraznil, že po odoznení krízy je potrebné budovať nové mosty, sústrediť politiku na hlavné problémy, ale aj posilniť demokratickú legitimitu EÚ. „Želám si takú Európsku úniu, ktorá je väčšia a ambicióznejšia vo významných záležitostiach, a naopak menšia a skromnejšia pri menej významných témach,“ uviedol vtedy.