V prvom prípade je to stále viac želanie, ako Majdanom požadovaná realita. V druhom je to prakticky bez zmien, rovnako ako v prípade „odstavenia“ oligarchov. A v poslednom sa črtá zatiaľ „odklad“ na niekoľko rokov.
Za postupné angažovanie sa ultraradikálov v spoločenskom procese a ich podporu zo zahraničia platia dnes Ukrajinci privysokú cenu. Po tom, čo streľba do policajtov a letiace Molotovove koktaily sa stali realitou nielen na Majdane, nasledoval odpor najmä vo východnej časti krajiny. Výsledkom je už pol roka trvajúca občianska vojna na juhovýchode, separatistické tendencie povstalcov a pre Ukrajinu strata viacerých území.
Priznanie znamená samovraždu
„Skutočnosť, že Moskva ignorovala výstrahy Západu a uznala povstalecké voľby v Donecku a Luhansku, určite na roky zabetónuje stratu týchto oblastí pre Kyjev. Podobne ako Krym, ktorý v marci zabralo Rusko,“ sumarizuje agentúra AFP na základe tvrdenia viacerých ukrajinských politológov. Podľa nich ukrajinská vláda nemá vojenské prostriedky, ktoré by umožnili opätovne získať územia na východe krajiny.
Na druhej strane upozorňujú, že politicky si Kyjev nemôže dovoliť vzdať sa spomínaných oblastí. Aj podľa kyjevského politológa Tarasa Berezovca "Kyjev stratil kontrolu nad Donbasom najmenej na päť rokov. Režim to dávno pochopil a nerobí si ilúzie“. Zároveň dodal, že priznať to verejne, by znamenalo politickú samovraždu.
Zloženie parlamentu v réžii USA?
Okrem avizovaného odobratia osobitného štatútu Donecku a Luhansku, o ktorom v utorok rozhodla v Kyjeve prezidentom Porošenkom zvolaná Rada národnej bezpečnosti a obrany štátu a čomu sa separatisti podľa ich vyjadrení potešili, sa v Kyjeve venujú hlavne zloženiu nového parlamentu. Ako vyplynulo z viacerých zdrojov, súčasní politickí lídri majú poruke rady zo zahraničia.
Predovšetkým z USA. Ako príklad sa v tejto súvislosti uvádza návšteva Victorie Nulandovej, námestníčky ministra zahraničných vecí USA, v Kyjeve. Bolo to tesne pred mimoriadnymi parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 26. októbra. Tentoraz namiesto rozdávania koláčikov na Majdane poskytovala Nulandová rady, „ako vo voľbách i po nich v snemovni“.
„Porošenkovi poradila, ako má vyzerať nové zloženie parlamentu,“ spomenul dnes už verejné tajomstvo Michail Pogrebinskij, riaditeľ Kyjevského strediska politického výskumu a konfliktológie pre kyjevský denník Rabočaja gazeta. Aj podľa neho mala tentoraz americká patrónka namiesto koláčikov pripravené tri body: v parlamente nesmú byť komunisti, tamojšiu väčšinu nesmie tvoriť jedna strana, ale koalícia, a v snemovni musí byť aj opozícia.
„Nie však hocijaká, ale prijateľná. Nesmie lobovať v mene ruských záujmov a musí byť ľahko zvládnuteľná,“ dodáva Pogrebinskij. Podľa politológa Nulandová trvala na tom, že opozícia nesmie ohrozovať strategické záujmy USA v oblasti, ale naopak. „Ideálnou v tomto smere sú vraj zvyšky bývalej Strany regiónov,“ poodhalil pozadie scenára USA ukrajinský odborník.
Ekonómovia varujú
Rast ukrajinskej ekonomiky, ktorej výkonnosť v minulom roku od januára do septembra klesla o 3,5 %, možno očakávať až v roku 2016, tvrdili v utorok novinárom v Kyjeve viacerí ekonómovia. „V roku 2016, v ktorom možno očakávať naštartovanie hospodárskeho rastu, bude závisieť aj od investičných procesov,“ pripomenul napríklad prognostik Valerij Hejec.
Podľa ukrajinskej Národnej banky citovanej agentúrou UNIAN, pokles HDP v tomto roku klesne o 7 percent, čo je „výsledkom pokračujúcich vojenských aktivít na východe Ukrajiny, obchodnej vojny s Ruskom, ako aj devalvácie hrivny“. Aj podľa prognózy Medzinárodného menového fondu poklesne HDP do konca tohto roku približne o 6,5 %. Svetová banka pre obnovu a rozvoj dokonca avizuje až osempercentný pokles.
Dianie súvisiace s Ukrajinou
- Staronový šéf samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexandr Zacharčenko vyhlásil po včerajšej slávnostnej inaugurácii, že je pripravený rokovať o mieri aj osobne s prezidentom Porošenkom. V rovnaký deň zložil prísahu aj Igor Plotnickij, zvolený líder v Luhanskej ľudovej republike.
- Nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok pred zamestnávateľmi vyhlásila, že stále nevidí žiadny dôvod na zrušenie európskych sankcií proti Rusku. Ako zdôraznila, sankcie síce zaťažujú nemecké podniky, tlak na Rusko však môže prispieť k vytvoreniu "predvídateľného medzinárodného prostredia, ktoré je z dlhodobej perspektívy potrebné na udržiavanie obchodných vzťahov.
- Podľa Federici Mogheriniovej, šéfky diplomacie EÚ, to, či môžu sankcie zmeniť politiku Ruska k Ukrajine, musia povedať nielen v Bruseli, ale aj v Moskve. V rozhovore pre denník Le Monde potvrdila, že z ekonomického hľadiska sankcie fungujú, ale zároveň zapochybovala o ich účinnosti v politickej oblasti.
- V poradí už šiesty ruský humanitárny konvoj dorazil v utorok do Donbasu. Podľa informácie ruského ministerstva pre mimoriadne udalosti 20 vozidiel priviezlo náklad do Donecka a rovnaký počet do Luhanska.