Vyzvala pritom na vznik samostatného palestínskeho štátu. Zdôvodnila to tým, že „svet si už nemôže dovoliť ďalšiu vojnu v Gaze“.
„Potrebujeme palestínsky štát. To je konečný cieľ a to je aj postoj celej Európskej únie,“ cituje Mogheriniovú tlačová agentúra AFP. „Nie je to len ľud v Gaze, ktorý si nemôže dovoliť byť svedkom štvrtej vojny. Ani svet si to nemôže dovoliť,“ dodala top diplomatka EÚ, ktorá zároveň pôsobí aj ako viceprezidentka Európskej komisie.
„Nemôžeme len sedieť a čakať. Ak budeme sedieť a čakať, bude to pokračovať ďalších 40 rokov. Musíme konať ihneď,“ dodala bývalá talianska ministerka zahraničných vecí.
Nezávislú Palestínu koncom októbra uznalo aj Švédsko, ako vôbec prvá „stará“ členská krajina EÚ. Okrem neho tak v minulosti urobili desiatky štátov sveta väčšina afrického kontinentu, ázijských krajín i juhoamerických štátov. V rámci EÚ suverenitu Palestíny uznali aj Slovensko, Poľsko a Maďarsko, no tie tak urobili ešte pred vstupom do únie pred desiatimi rokmi.
Palestínsky premiér Ramí Hamdalláh v piatok zrušil plánovanú návštevu pásma Gazy, kde sa mal stretnúť Mogheriniovou. Hamdalláh svoje rozhodnutie zdôvodnil piatkovým incidentom, počas ktorého budovy a autá patriace členom hnutia Fatah v Gaze zachvátilo niekoľko explózií.
K zodpovednosti za útoky sa zatiaľ nikto neprihlásil, na mieste jednej z explózii bol však list podpísaný extrémistickou skupinou Islamský štát. Hnutie Hamas výbuchy odsúdilo a nariadilo potrestanie osôb, ktoré ich majú na svedomí.
Hamas a Fatah v septembri uzavreli prelomovú dohodu, na základe ktorej bude Pásmo Gazy ovládať vláda národnej jednoty pod vedením prezidenta Mahmúda Abbása. Hnutie Hamás vládne na izolovanom území od roku 2007, zatiaľ čo palestínska samospráva a hnutie Fatah na čele s Abbásom kontrolujú Západný breh Jordánu.