Na schôdzke sa zúčastnil americký minister zahraničia John Kerry, jeho iránsky náprotivok Mohammad Džavád Zarífa a tiež koordinátorka dlhodobých rozhovorov Catherine Ashtonová. Podľa USA boli rozhovory „tvrdé, priame a vážne“. Ako však uviedol nemenovaný iránsky činiteľ, nedosiahol sa v nich žiadny významný pokrok, napísala agentúra Reuters.
Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia Jen Psakiová neuviedla o dvojdňovej schôdzke žiadne bližšie podrobnosti. Spojené štáty sa podľa nej sústredia na to, aby v rokovaniach nastal pokrok a „stále je ešte čas ho dosiahnuť“.
Agentúra Reuters citovala nemenovaného iránskeho predstaviteľa, ktorý hovoril o malom posune pri terajších rozhovoroch. „Rozdiely stále pretrvávajú, v niektorých témach sa nezhodujeme,“ dodal zdroj.
Cieľom rokovania bolo pripraviť budúce kolo rozhovorov medzi Iránom a šiestimi veľmocami. Tie by sa pritom mali už o dva týždne 24. novembra skončiť záverečnou dohodou.
Ak by sa dohodu podarilo uzavrieť, mohli by byť zrušené medzinárodné protiiránske sankcie. Teherán by ale musel preukázať, že iránsky jadrový program je výhradne mierový, a nie aj vojenský, z čoho ho niektoré krajiny stále podozrievajú.
Kľúčovou témou zostáva otázka, v akom rozsahu môže Irán obohacovať urán. Krajina v súčasnosti disponuje približne 19-tisíc centrifúgami na získavanie obohateného uránu, ktorý je nevyhnutný pre palivo jadrových reaktorov, ale umožňuje aj výrobu atómovej bomby. Mocnosti pôvodne chceli, aby sa Irán technológie obohacovania vzdal úplne, teraz sa iba usilujú o jeho zníženie na mieru, s ktorou ale Irán nesúhlasí.