Ide o jednu z viacerých dohôd dosiahnutých počas intenzívnych bilaterálnych rokovaní medzi americkým prezidentom Barackom Obamom a jeho čínskym kolegom Siom Ťin-pchingom. Washington a Peking majú silné ekonomické a komerčné vzťahy, sporia sa však vo všetkom od čínskych teritoriálnych nárokov vo východnej a juhovýchodnej Ázii po kybernetickú špionáž, obchod či ľudské práva.
Obaja prezidenti sa stretli na prvých formálnych rokovaniach po viac než roku, pričom Obama povedal, že Čína je „mierumilovná, prosperujúca a stabilná“. Hovorili spolu päť hodín, čo je o dve viac, ako bolo pôvodne v pláne. Obama pripustil, že medzi krajinami sú „významné rozdiely“, dodal však, že je povzbudený ochotou Sia pristupovať k nim konštruktívne. Si Obamovi povedal, že Čína a USA by mali rozširovať oblasti, kde môžu a mali by spolupracovať.
Napriek nízkym očakávaniam na úspech sa obom stranám podarilo dosiahnuť viaceré viac či menej významné dohody v oblastiach víz, obchodu, klímy a vojenskej spolupráce. Prezidenti sa napríklad zhodli na potrebe zredukovania vojenských leteckých a námorných incidentov a súhlasili s tým, že námorné spory musia byť riešené na základe medzinárodného práva. Obe strany tiež na zriedkavej spoločnej tlačovej konferencii prezentovali „historickú dohodu“, v rámci ktorej sa USA zaviazali do roku 2025 znížiť emisie o 26 až 28 percent v porovnaní s hodnotami v roku 2005.
Čína nestanovila presné čísla, emisie však chce začať redukovať do roku 2030. Ide pritom o prvý prípad, keď Peking určil približný dátum dosiahnutia najvyššieho stupňa svojich emisií. Obe krajiny sú najväčšími znečisťovateľmi a spolu podľa údajov stanice BBC produkujú 45 percent svetového oxidu uhličitého. Bezprecedentná dohoda posilňuje nádeje na dosiahnutie novej globálnej dohody o redukcii emisií po roku 2020, ktorá má byť vyrokovaná budúci rok v Paríži.
Vo veci ľudských práv Obama podporil voľby v Hongkongu a vyjadril nádej, že budú slobodné a spravodlivé. Si mu dal však jasne najavo, že čo sa deje v Hongkongu, je vnútornou záležitosťou Číny.