Izraelský premiér v stredu v rámci „boja o Jeruzalem“ prikázal zrovnať so zemou domy atentátnikov a deväť ich príbuzných polícia zatkla. Je to jeden z krokov „odplaty“, ktoré Benjamin Netanjahu avizoval vzápätí po útoku na modliacich sa Židov. Rozhodnutie šéfa izraelského kabinetu sa však stretlo vo svete s ostrou kritikou vrátane strategického spojenca USA, volajúcich po pokračovaní izraelsko-palestínskeho dialógu.
„Spojené štáty odsudzujú konanie Izraela. Búranie domov teroristov je neproduktívnym krokom, ktorý nevedie k mieru,“ cituje agentúra RIA Novosti reakciu Jeffa Rathkeho, hovorcu amerického ministerstva zahraničia. Napriek tomu Naftali Benet, izraelský minister hospodárstva, vyzval v stredu vládu, aby spustila vojenskú operáciu vo východnej (arabskej) časti Jeruzalema.
„Musíme vykoreniť teroristickú infraštruktúru a prejsť od obrany k útoku, ako sme to urobili v roku 2002 počas operácie Ochranný štít,“ pripomenul minister pre vojenský rozhlas zákrok izraelskej armády na území západného brehu Jordánu počas druhej palestínskej intifády (ľudového povstania). Bola to najväčšia vojenská operácia v oblasti od skončenia Šesťdňovej vojny v roku 1967.
Opakovanie Ochranného štítu sa síce zatiaľ nekoná, ale vláda už povolila výstavbu ďalších desiatok domov vo východnej časti Jeruzalema. „Izrael sa nikdy nevzdá plánov na stavbu osád vo východnom Jeruzaleme. Nechceme mať v tomto smere žiadne obmedzenia,“ vyhlásil šéf diplomacie Avigdor Lieberman počas nedávneho rokovania s nemeckým rezortným kolegom Frankom-Waltrom Steinmeierom.
Na nastolení pokoja, po ktorom volá väčšina aj v Izraeli, nepridá ani nedeľňajší útok na palestínskeho vodiča autobusu, ktorého židovskí extrémisti obesili. Polícia, na rozdiel od jeho príbuzných síce tvrdí, že išlo o samovraždu, ale v konečnom dôsledku aj to bol jeden zo spúšťačov terajšieho napätia nielen v Jeruzaleme.