Výsledky majú byť známe v pondelok. Predvolebné prieskumy naznačovali približnú rovnováhu síl oboch táborov. Jeden ani druhý však pri dileme Rusko či EÚ nie je úplne jednotný. Ak voliči nerozdali nikomu rozhodujúci balík kariet, nebude vylúčený ani vznik novej koalície. V nej by sa mohli spojiť najproeurópskejší priaznivci Moskvy s najmenej protiruskými stúpencami európskej orientácie.
Pravda, v ostrom predvolebnom zápase sa o kompromise, ktorý by nezastavil, ale iba pribrzdil smerovanie do EÚ, veľa nehovorilo. Azda len komunisti niečo také naznačovali. „Nevidíme nijaký rozpor v tom, ak sa krajina bude súčasne približovať k Európskej únii aj k (Moskvou vedenej) colnej únii,“ vyhlásil ich vodca, bývalý moldavský prezident Vladimir Voronin. Jeho strana, ktorá má v logu stále kosák s kladivom, išla do volieb s najvyššími preferenciami.
Na rozdiel od socialistov, ktorí trvajú na prehodnotení zmluvy o pridružení s EÚ a vstupe do colnej únie, komunisti sa netešia bezvýhradnej podpore Kremľa. Ďalšie silné promoskovské zoskupenie, stranu Patria multimilionára Renata Usatiiho, súd tri dni pred voľbami vyradil z účasti pre prijatie finančných príspevkov z cudziny. Sám Usatii v údajnej obave pred zatknutím ušiel do Moskvy. To, či jeho stúpenci dali hlasy socialistom, alebo k urnám neprišli, sa napokon môže ukázať rozhodujúce v súboji o orientáciu Moldavska. Niektoré prieskumy totiž Patrii predpovedali zisk až 15 percent hlasov.
Aj pod vplyvom vývoja na susednej Ukrajine bola atmosféra v Moldavsku silne vybičovaná. „Voľby v Moldavsku, to nie je politika, ale geopolitika,“ vyhlásil predseda Ústavného súdu Alexandru Tanase, keď vyzýval na čo najväčšiu volebnú účasť.
Séria korupčných škandálov a vnútrokoaličných nezhôd mnohých bývalých voličov proeurópskych vládnych strán znechutili. „Nevolím,“ povedala pre Pravdu mladá Moldavčanka Ana-Maria Belová, pracujúca v Moskve. „Neverím, že v Moldavsku máme výrazného lídra, ktorý by mohol presadiť nejaké zmeny. Časy komunistov sú dávno preč a proeurópske strany, kým boli pri moci, nedokázali ľuďom poskytnúť nič viac, ako bezvízové cestovanie do Európy. Na hrôzostrašnej situácii v krajine sa nič nezmenilo: katastrofálna zdravotná starostlivosť i školstvo, chátrajúce poľnohospodárstvo a biedna infraštruktúra. V meste, odkiaľ pochádzam, od jedenástej do piatej popoludní vypínajú aj dodávky vody!“
Provládni politici priznávajú nedostatky, tentoraz však podľa nich ide o osudovú voľbu smerovania krajiny, ktorá sa môže znova ocitnúť v područí Moskvy. „Ideálna vláda neexistuje ani ideálni politici,“ pripustil pre nemeckú Deutsche Welle predseda Ústavného súdu Tanase. „Nemali by sme však dopustiť, aby krajine vládli tí, ktorí vítali zákaz vývozu moldavských tovarov,“ dodal. Na mysli mal embargo na dovoz vína, mäsa, ovocia a zeleniny, ktoré na Moldavsko uvalila Moskva po tom, čo Kišiňov v júni uzavrel asociačnú zmluvu s Bruselom.
Ana-Maria Belová, jedna z pol milióna obyvateľov 3,5-miliónovej krajiny, ktorí pre vysokú domácu nezamestnanosť odišli do Ruska na zárobky, si však nemyslí, že je vhodná doba na osudovú voľbu, pričom pripúšťa, že vyostrenie vzťahov medzi Moskvou a Kišiňovom si neželá aj v obave, že by mohla prísť o pracovné povolenie. „Nazdávam sa, že teraz nie je ten správny čas zvažovať, či máme ísť do Európy a zabudnúť na Rusko, alebo naopak,“ hovorí.