Olej do ohňa nespokojnosti priliala v osudnú sobotu akcia špeciálnej jednotky Berkut. Jej príslušníci rozohnali študentov na Majdane. Brutalita zásahu zaskočila aj vedenie štátu. Prezident Viktor Janukovyč požiadal prokuratúru o rýchle vyšetrenie prípadu a prísne potrestanie vinníkov. Jeho pádu to však nezabránilo.
„Ľudia na námestí neporušili zákon. Využili ústavné právo a prvoradou úlohou polície je garantovať jeho realizáciu,“ povedal pre agentúru RIA Novosti Viktor Pšonka, vtedajší generálny prokurátor. Na druhej strane minister vnútra Vitalij Zacharčenko zásah podriadených obhajoval. Podľa neho reagovali na provokatérov ukrytých medzi študentmi. Svoje tvrdenie dokumentoval videonahrávkou, na ktorej niektorí demonštranti hádzali do mužov v uniforme kamene.
„Ak budú volať (opozícia) po masových nepokojoch, tak zasiahneme,“ citoval vtedy Reuters ministra vnútra. Prezidentovi stúpenci vyčítali Janukovyčovi, že počas neskorších masových protestov neprikázal silovým zložkám v zárodku potlačiť hnev a hlavne provokácie maskovaných mladíkov. S kritikou hlavy štátu sa stretlo aj jeho licitovanie „kto dá viac“ v prípade zahraničnej finančnej pomoci potrebnej na uskutočnenie reforiem (dodnes sú stále len na papieri). Konkrétne z Ruska alebo z Bruselu.
Prezident Viktor Janukovyč a jeho vláda po protestoch, ku ktorým sa pridali neskôr radikálni nacionalisti reprezentovaní aj Pravým sektorom či Radikálnou stranou a volajúci po „ukrajinskej Ukrajine“, napokon vo februári padli. Vzápätí po ukončení protestov na Euromajdane čelili Ukrajinci ďalšej skúške v podobe série udalostí v rámci tzv. krymskej krízy, ktorá sa skončila po referende Krymčanov pripojením polostrova k Rusku.
Foto: SITA/AP, Pavel Golovkin
Ukrajinci tak podľa viacerých pozorovateľov doplatili na formu, ktorú zvolili v snahe dosiahnuť okrem slobody – získanej v roku 2004 – aj zlepšenie životných podmienok v krajine prešpikovanej korupciou. Jej výsledkom bola absencia plnenia základných funkcií štátu a katastrofálny stav ekonomiky. Za 22 rokov od rozpadu Sovietskeho zväzu dosahovalo ukrajinské hospodárstvo iba 70 % výkonu z roku 1990. Dnes je to ešte horšie. Mnohí Ukrajinci, predovšetkým mladá generácia, videli východisko v zmene orientácie smerom do Európy, do únie. Revolúcia dôstojnosti, ako ju charakterizovala súčasná vládna moc v Kyjeve, však zatiaľ nespĺňa očakávania väčšiny.
„Išlo totiž o romantické predstavy ľudí snívajúcich o lepšej budúcnosti, ktorá sa asociovala práve s orientáciou na Európu. Ibaže v prípade romantických očakávaní aj tentoraz išlo o zatiaľ nesplniteľné ciele, beh na dlhé trate,“ tvrdí v súvislosti s pádom Janukovyča kyjevský politológ Michail Pogrebinskij. Zároveň pripomenul, že do protestov, ktoré vyvrcholili odstránením riadne zvolenej hlavy štátu, sa čoraz viac zapájali ľudia, ktorých cieľom bolo práve zvrhnutie režimu Janukovyča a euroorientácia bola až na druhom mieste.
„Časť národa, ktorý sa aktívne zúčastnil na zvrhnutí režimu, aj dnes vidí východisko v smerovaní do Európy. Lenže čoraz viac Ukrajincov chápe, že je to budúcnosť ponorená do hmly. Dnes im nejde v prvom rade o blahobyt, chcú jednoducho mier,“ dodáva Pogrebinskyj.
Hrozba novej explózie hnevu ako reakcie na pokračujúcu korupciu, boj o korytá nielen v parlamente a čoraz viac mŕtvych na východe krajiny napokon môžu vyústiť podľa mnohých do ďalšieho Majdanu. Svojím priebehom i dosahom by však bol oveľa krutejší ako „oranžový“ spred desiatich rokov či ten spred dvanástich mesiacov. V takom prípade nemusia byť po desiatich mesiacoch vládnutia isté kreslá pre súčasnú politickú elitu, ako to bolo vo februári v prípade Janukovyča.
Ďalšie udalosti februára 2014
Eutanázia detí
Belgicko zašlo najďalej s možnosťou takzvanej milosrdnej smrti. Ako prvý štát na svete schválilo eutanáziu detí bez obmedzenia veku. S kontroverznou novelou na počudovanie súhlasili až tri štvrtiny obyvateľov.
Epidémia eboly
Z Guiney sa začal šíriť smrtiaci vírus. Ebola výrazne zasiahla krajiny západnej Afriky. Doteraz sa nakazilo viac ako 18-tisíc ľudí, pričom vyše 6 400 infikovaných zomrelo.
Foto: SITA/AP
Slovensko sa dostalo do deflácie Zlacnenie elektriny o sedem percent od januára 2014 a dobrá úroda vo svete spôsobili, že Slovensko sa celkovo prvýkrát v histórii dostalo do deflácie. Deflácia sa v priebehu roka pohybovala na úrovni okolo –0,1 percenta. Klesali najmä ceny energií a potravín.
Od začiatku roka 2014 ľudia takisto menej platili aj za energie, dopravu či telekomunikácie. Tradične veľmi nízky rast cien mala aj kategória nábytok a vybavenie domácností. Práve nákup týchto vecí si ľudia v neistých ekonomických časoch odkladajú na neskôr.
Na jednej strane deflácia ľudí pri nákupoch teší, na druhej strane však tento stav vyvoláva obavy o neskorší pád ekonomiky do deflačnej špirály, ktorá so sebou môže priniesť zníženie výkonu ekonomiky a nárast nezamestnanosti. Napríklad Japonsko upadlo do deflačnej špirály v polovici 90. rokov a doteraz sa z nej nevie dostať. V prípade Slovenska však niečo podobné zatiaľ nehrozí, pretože inflácia na úrovni okolo –0,1 percenta bola cez rok podľa analytikov naozaj len symbolicky pod nulou. Vyhliadky do budúceho roka hovoria o miernom raste cien, keďže ľudia sa začínajú v obchodoch postupne osmeľovať.