Ukrajinský polostrov Krym Rusko anektovalo napriek protestom medzinárodného spoločenstva tento rok v marci. „Láska k vlasti je jedným z najsilnejších a najviac povznášajúcich citov,“ uviedol prezident. Ruský patriotizmus sa vraj plne prejavil v „bratskej podpore obyvateľov Krymu a Sevastopoľa, ktorí sa rázne rozhodli vrátiť sa domov“.
„Táto udalosť zostane navždy jedným z najdôležitejších míľnikov histórie našej vlasti,“ dodal Putin. Prezident čelí najväčšej výzve za 15 rokov v najvyšších štátnych funkciách. Ruská ekonomika upadá do recesie v dôsledku poklesu cien ropy a západných sankcií uvalených práve kvôli anexii Krymu a podpore proruských separatistov na východe Ukrajiny.
Do nového roka sa však Putin vo svojej reči pozrel s istým optimizmom: „Tento rok bude taký, akým si ho sami urobíme, ako efektívne, tvorivo a účinne sa každý z nás zapojí.“
Vzhľadom na to, že sa prezidentov prejav tradične vysiela krátko pred polnocou miestneho času, vypočuli si jeho slová najprv obyvatelia najvýchodnejšej časti Ruskej federácie. V Moskve zaznie pred 22.00 SEČ.
Putin upozornil Obamu: Sme zodpovední za svetový mier
Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom je možné rozvíjať len na princípe vzájomnej rovnosti. V novoročnom odkaze, ktorý adresoval americkému prezidentovi Barackovi Obamovi, to uviedol Putin. Zároveň pripomenul, že Rusko a USA sú zodpovedné za svetový mier.
Kremeľ na svojom webe zverejnil časť zoznamu s Putinovými želaniami svetovým štátnikom, v neúplnom zozname chýba ukrajinský prezident Petro Porošenko.
„Vo svojom prianí americkému prezidentovi Barackovi Obamovi ruská hlava štátu upozornila, že v budúcom roku si obe krajiny pripomenú 70. výročie víťazstva, za ktoré v protihitlerovskej koalícii bojovali bok po boku,“ uviedol tlačový odbor Kremľa.
„Ruský prezident pripomenul zodpovednosť Ruska a Spojených štátov za starostlivosť o svetový mier a ich mimoriadnu úlohu v tom, že čelia svetovým výzvam a hrozbám.“ V texte Putin tiež uviedol, že „úspešné rozvíjanie bilaterálnych vzťahov je možné len na základe vzájomnej rovnosti a rešpektu“.
V uvedenom zozname nechýba napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová, britský premiér David Cameron či francúzsky prezident Francois Hollande, ale aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý kritizuje západné sankcie voči Rusku.