Foto: SITA/AP
Znamená to, že záujemcovia o Biely dom sa rozbehnú po Amerike, aby na svoju kampaň nazbierali čo najviac peňazí. A zároveň sa budú snažiť, aby boli čo najviditeľnejší v médiách.
Tajnička, kto bude kandidovať, ešte nie je vyplnená. No svoj záujem uchádzať sa o Biely dom za Republikánsku stranu už prejavil Jeb Bush. Bývalý guvernér Floridy je, samozrejme, synom exprezidenta Georgea Busha staršieho a bratom ďalšieho vládcu Oválnej pracovne Georgea Busha mladšieho. Keby Jeb Bush do prezidentského kresla zasadol, bolo by to prvý raz, čo by sa v ňom vystriedali traja najbližší príbuzní z jednej rodiny.
Demokratická strana, ktorú zastupuje aj súčasný šéf Bieleho domu Barack Obama, zase netrpezlivo čaká na rozhodnutie Hillary Clintonovej. Bývalá prvá dáma a exministerka zahraničných vecí je jasnou favoritkou na to, aby ju v primárnych voľbách demokrati vybrali do boja o Oválnu pracovňu. Clintonová však ešte nepovedala konečné slovo.
Možno ju stále trocha máta rok 2008, keď sa tiež zdalo, že všetko hrá v jej prospech. Nakoniec však Demokratická strana nominovala Obamu. Keby však Clintonová v novembri 2016 prezidentské voľby vyhrala, bola by prvou ženou v úrade amerického prezidenta.
"A keď to nakoniec bude súboj Bush-Clintonová, tak len hovorím – fíha,“ reagoval pre Pravdu politológ Steven Greene zo Severokarolínskej univerzity. Prečo fíha? Clintonovej manžel Bill v roku 1992 porazil v prezidentských voľbách Busha staršieho. Do istej miery sa tiež dá povedať, že v aj v roku 2000 Clinton výrazne ovplyvnil súboj o Biely dom. Vtedy kandidoval jeho viceprezident Al Gore a bola to bitka s Bushom mladším s konečným víťazstvom pre druhého menovaného.
"Američania radi hovoria, že nie sú stúpencami dynastií v politike, ale nakoniec aj tak často volia zástupcov prominentných rodín,“ pripomenul pre Pravdu Barry Burden, profesor politológie z Wisconsinskej univerzity v Madisone.
"Rodiny Adamsovcov a Rooseveltovcov poslali do Bieleho domu dvoch prezidentov. Aj na úrovni amerických štátov je viditeľné, ako si voliči vyberajú z jednej rodinnej línie. Príkladom sú Kennedyovci v Massachusetts,“ vysvetlil Burden.
Boj aj v Kongrese
Od utorka má demokratický prezident Barack Obama proti sebe republikánsky Kongres. Vyplynulo to z výsledkov volieb do amerického zákonodarného zboru, ktoré sa konali vlani v novembri. V 100-člennej hornej komore, Senáte, majú republikáni 54 kresiel. V 435-člennej dolnej komore, Snemovni reprezentantov, získali 246 miest. „Bezpochyby budeme svedkami konfliktu,“ povedal pre Pravdu Jordan Ragusa, politológ z vysokej školy v Charlestone.
„Demokratov a republikánov delí priepasť,“ pripomína expert na americkú politiku. Očakáva sa, že Obama mi mohol Kongres častejšie obchádzať prostredníctvom prezidentských nariadení. Podľa niektorých odborníkov sa však budú obe strany aspoň do istej miery snažiť nájsť spoločnú reč. Pokiaľ sa republikánskemu Kongresu nič nepodarí presadiť, mohlo by to voliči vnímať ako zlyhanie.