Pravoslávni veriaci práve oslavujú Vianoce podľa starého gregoriánskeho kalendára. Hlava ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill pri bohoslužbe v hlavnom pravoslávnom chráme Ruska okrem iného vyzval aj na modlitby za mier a zmierenie na Ukrajine. Svojich krajanov tiež vyzval, aby boli pravoslávnymi veriacimi nielen v sociologických prieskumoch, ale aj „vlastným hlbokým presvedčením a spôsobom života“.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko vo svojom vianočnom prejave vyzval krajanov, aby sa modlili za vojakov, ktorí bránia Ukrajinu. „Hlboká podstata sviatku spočíva vo viere, nádeji, láske a obzvlášť potom v mieri,“ povedal.
Ruský prezident Vladimir Putin sa prvýkrát v novom roku objavil na verejnosti, keď zavítal do dedinského chrámu pri Voroneži, ktorému daroval ikonu. Prezrel si tiež útulok pri chráme, v ňom od vypuknutia ukrajinskej krízy prebývala takmer tisícka utečencov z Donbasu; v súčasnosti je ich tam necelá stovka.
Pri príležitosti pravoslávnych Vianoc tiež poslal dve posolstvá – pravoslávnej cirkvi a občanom. V prvom podľa agentúry TASS ruskú pravoslávnu cirkev ocenil ako „príklad úprimného úsilia slúžiť národu“. V druhom potom zjavne v súvislosti so súčasnou krušnou ekonomickou situáciou krajiny okrem iného zdôraznil, že vianočné sviatky „nás vracajú ku koreňom našich duchovných tradícií, k ideálom lásky a milosrdenstva, ktoré po stáročia slúžia k zjednoteniu národa, pomáhajú vydržať v časoch utrpenia a ťažkostí“.
Prvýkrát sa vo všetkých chrámoch ruskej pravoslávnej cirkvi na patriarchov pokyn slúžili vianočné bohoslužby s otvorenými takzvanými cárskymi vrátami, oddelenými oltárnu časť od chrámu a symbolizujúcimi bránu do raja, upozornila agentúra Interfax. Nová vianočné tradícia má mať podľa Kirillovho zámeru „osobitný misionársky význam“ a má vyjadrovať otvorenosť viery voči všetkým ľuďom.
Účasť najvyšších štátnych predstaviteľov na cirkevných sviatkoch obnovil v postsovietskej ére prvý ruský prezident Boris Jeľcin, ten vianočné bohoslužby prvýkrát navštívil v roku 1992. Jeľcinov nástupca Putin zvyčajne trávi Vianoce mimo Moskvy, zatiaľ čo počas Veľkej noci chodí na bohoslužby do moskovského chrámu Krista Spasiteľa. V minulosti síce býval dôstojníkom sovietskej tajnej polície KGB, avšak v detstve ho nechala matka tajne pokrstiť v rodnom Petrohrade.
Kirill pri obrade pripomenul tiež tisíc rokov od pokresťančania Rusi za čias kyjevského kniežaťa Vladimíra a zdôraznil „zopätie pravoslávnych národov historickej Rusi“, pričom tieto storočné zväzky medzi Rusmi, Ukrajincami a Bielorusmi „nemôžu žiadne dočasné otrasy a skúšky, ani žiadne vonkajšie sily pretrhnúť“.
Konflikt medzi ukrajinskými vojskami a proruskými separatistami na východe Ukrajiny si od apríla vyžiadal už viac než 4 700 obetí. Pravoslávne Vianoce oslavuje takmer tri štvrtiny Rusov, z ktorých sa k pravoslávnej viere hlási bezmála deväť z desiatich opýtaných, aspoň podľa prieskumu štátnej agentúry VCIOM. Vianoce už v decembri, spolu so západnou a strednou Európou, oslavuje asi šesť percent Rusov, a to hlavne v Moskve a Petrohrade.