Cameron sa pokúsil získať podporu najvplyvnejšej štátničky v EÚ pre svoje plány na reformu únie. Britský premiér by rád obmedzil prílev imigrantov z krajín EÚ do Británie. Sľúbil tiež, že ak po voľbách zostane pri moci, do roku 2017 vypíše referendum o zotrvaní Británie v EÚ.
Cameronov kabinet stráca domácu podporu pre neschopnosť obmedziť prisťahovalectvo. Uvažoval preto o zavedení kvót pre nekvalifikovanú pracovnú silu z EÚ. Podľa zistení denníka Daily Mail však 48 hodín pred zverejnením svojho plánu ho na nátlak Merkelovej zmiernil. Jeho plán B je o niečo mäkší, hoci v únii, najmä v jej nových členských štátoch, odkiaľ pochádza väčšina európskych imigrantov, naráža stále na tvrdý odpor. Podľa neho by Británia imigrantov z Európskej únie po troch mesiacoch vyzvala na opustenie krajiny, ak by sa v nej dovtedy nedokázali uživiť. Háčik je však v tom, že by si to vyžadovalo zmenu súčasných úniových pravidiel.
Počas poslednej návštevy Merkelovej na Downing Street do májových parlamentných volieb potreboval Cameron, ktorého konzervatívci sú pod narastajúcim tlakom silnejúcej euroskeptickej strany UKIP, získať čo najväčšiu podporu nemeckej kancelárky. To, že sa počas šesťhodinového pobytu v Londýne nestretla s lídrom opozičných labouristov, však podľa analytikov nie je takým silným gestom, ako šéf konzervatívcov očakával. „Merkelová i Cameron sa považujú za stredopravicových politikov so spoločným liberálnym ideologickým zázemím a so záujmom o posilnenie konkurencieschopnosti svojich vlastných národných i európskych trhov. Želajú si hospodársku stabilitu v eurozóne a na jej základe obnovený ekonomický rast,“ vymenúva Anthony Zito, expert na európsku integráciu z Univerzity v Newcastle, čo spája šéfov vlád Nemecka a Británie. Dosť je však aj toho, čo ich rozdeľuje. „Napätie bude ešte ďalej narastať, úmerne tomu, ako sa Cameron a jeho strana budú v záujme volebných vyhliadok posúvať na euroskeptické pozície,“ predpovedá pre Pravdu. Merkelová si podľa Zita neželá vystaviť úniu rozdeľujúcemu zápasu o základné princípy EÚ, pri ktorých má každá členská krajina právo veta. Cameronovi namiesto toho ponúkla nemeckú taktiku, ako upokojiť obavy domácej verejnosti z prisťahovalectva, a síce v rámci úniových pravidiel skomplikovať imigrantom prístup k sociálnym výhodám.
Aj podľa Carolin Rügerovej, politologičky z Univerzity Julia Maximiliana vo Würzburgu, je v úniovej politike Camerona a Merkelovej viac rozdielov ako spoločných prvkov. "Isté prekrývajúce sa záujmy sa črtajú v tom, že aj Merkelová pripustila, že niektoré právomoci by mohli prejsť od únie na členské štáty, čo je dlhodobé želanie britských politikov. Cameronove požiadavky však nebude plniť za každú cenu. Predminulý mesiac Cameronovi úplne jasne dala na vedomie, že akýkoľvek pokus obmedziť voľný pohyb privedie Britániu k ,bodu, odkiaľ niet návratu', kde už Nemecko stiahne svoju podporu britskému členstvu v EÚ. Stanovenie kvót pre imigrantov z členských krajín EÚ, čo silne presadzuje UKIP, je ,červenou čiarou'pre Merkelovú, ktorá slobodu pohybu považuje za nevyhnutný základ európskej integrácie.