Merkelová tlačí na Putina, Gorbačov varuje pred vojnou

, 12.01.2015 09:37
Angela Merkelová, Vladimír Putin
Kancelárka Angela Merkelevá a prezident Vladimir Putin na vlaňajšom stretnutí v Normandii. Autor:

Stane sa pätnásty január medzníkom medzi vojnou a mierom na Ukrajine? Od posledných dní minulého roka taký plamienok nádeje plápolal. Počas víkendu však náhle zoslabol, keď nemecká kancelárka telefonicky upozornila šéfa Kremľa, že do ďalekého Kazachstanu na pripravovaný summit Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska pôjde len vtedy, ak uvidí reálnu možnosť na dohodu.

Z frontov východnej Ukrajiny medzičasom prichádzajú správy o najtvrdších bojoch za mesiac od dohodnutia posledného pokoja zbraní. Obete hlásia obe strany, ktoré sa navzájom obviňujú z porušenia prímeria. „Boje, zatiaľ pozičné, už prepukli na celom fronte,“ tvrdí na sociálnej sieti VKontakte bývalý vodca donbaských ozbrojencov Igor Strelkov. „Doneck je pod ťažkou paľbou celý deň. Na prímerie možno zabudnúť – neexistuje,“ konštatoval v nedeľu.

Na okamžité zastavenie bojov na východe Ukrajiny naliehavo vyzýva posledný sovietsky prezident Michail Gorbačov. V rozhovore pre magazín Spiegel varoval pred veľkou vojnou, ku ktorej môže viesť ukrajinskou krízou vyvolané napätie medzi Západom a Ruskom. „Ak v súčasnej napätej nálade niekomu prasknú nervy, tak nasledujúce roky neprežijeme. Vojna takého druhu neodvratne povedie k jadrovej vojne,“ vyhlásil Gorbačov. Podľa neho treba viesť dialóg a zrušiť vzájomné hospodárske sankcie, ktoré poškodzujú obe strany. „Moskva viac nedôveruje Západu a Západ neverí Moskve. Je to strašné,“ povzdychol si.

Krokom k obnoveniu dôvery sa mal stať summit v Astane. Schôdzku v takzvanom normandskom formáte (podľa miesta konania prvých rozhovorov novej kyjevskej hlavy štátu so šéfom Kremľa, ktoré vlani v júni sprostredkovali nemecká kancelárka a francúzsky prezident) ohlásil ešte koncom decembra ukrajinský prezident Petro Porošenko. To, či sa štvorka v Kazachstane zíde, však stále nie je isté.

Kancelárka Angela Merkelová prezidentovi Vladimirovi Putinovi dala cez víkend jasnú podmienku: na stretnutie bude merať cestu, len ak sa podarí postúpiť vpred pri napĺňaní takzvaného minského memoranda. Na tomto dokumente sa v septembri v hlavnom meste Bieloruska dohodli predstavitelia Kyjeva a proruských separatistov za účasti Ruska a OBSE. Hovorí sa v ňom okrem iného o prímerí, odsune nezákonných ozbrojených zoskupení z územia Ukrajiny, výmene zajatcov a uskutočnení miestnych volieb v súlade s ukrajinskými zákonmi. Merkelová podľa svojho hovorcu Steffena Seiberta povedala Putinovi, že „Rusko musí využiť svoj vplyv na povstalcov na to, aby sa dospelo ku kompromisu“.

Na termín, keď by mala byť v Astane, má Merkelová dohodnuté schôdzky so šéfom NATO i lotyšským prezidentom. „Ak by však dnešné berlínske rozhovory šéfov diplomacie normandskej štvorky dopadli povzbudzujúco, program by si mohla zmeniť,“ naznačil vládny hovorca Georg Streiter. „Myslím, že v mene mieru na Ukrajine sú mnohí pripravení vzdať sa stretnutia s kancelárkou,“ podotkol podľa Deutsche Welle.

Merkelová už minulý týždeň sľúbila, že tú časť sankcií, ktorá sa netýka ruskej anexie Krymu, bude môcť EÚ uvoľniť, keď sa kompletne naplní minský protokol. Od prípadnej schôdzky v Astane také vysoké očakávanie nemá. „Rozumiem, že (summit) nemôže viesť zo dňa na deň k splneniu všetkých bodov minského protokolu. Ale je možné dosiahnuť očividný pokrok v niektorých bodoch a vypracovať spoľahlivý cestovný poriadok na splnenie ostatných,“ cituje ju Deutsche Welle.

To, že Kremeľ od separatistov očakáva väčšiu ústretovosť, nasvedčujú čistky, ktoré pokračujú v radoch najradikálnejších poľných veliteľov. V Luhanskej oblasti na ne nedávno doplatil veliteľ jednej z najúdernejších jednotiek Batman, ktorého separatistické orgány obvinili z mučenia nezákonne zadržiavaných občanov a spolu so skupinou spolubojovníkov ho v prestrelke zlikvidovali.

Na druhej strane radikálni separatisti vrátane bývalého „ministra obrany“ Donbasu Strelkova robia všetko preto, aby Moskvu do vojny čo najviac vtiahli. Kým Kremeľ sa v očiach Západu snaží zbaviť zodpovednosti za krízu na Ukrajine a tvrdí, že v nej nie je účastníckou stranou, Strelkov a viacerí jeho druhovia tvrdia pravý opak a zdôrazňujú, že bez priamej vojenskej pomoci Moskvy by separatisti už dávno boli porazení.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Nemecko #Rusko #Angela Merkelová #Vladimir Putin #Ukrajina #Michail Gorbačov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku