Bezpečnostné jednotky vo štvrtok večer zasiahli proti islamistom v meste Verviers. Pri prestrelke dvoch džihádistov zlikvidovali, ďalšieho zatkli.
"Nemôžem potvrdiť, že sme zadržali všetkých členov tejto skupiny,“ citovala agentúra AP prokurátora Erica Van der Sypta. Podľa neho sa podozriví pripravovali na útok proti policajným cieľom. Ich akcii zabránil len okamžitý zásah. Zabití mali ešte prednedávnom bojovať v Sýrii v radoch Islamského štátu (ISIL).
V Belgicku, Nemecku a vo Francúzsku za posledné dva dni zatkli viac ako dvadsať ľudí. Aktivita bezpečnostných zložiek, ale aj džihádistov, sa zvýšila po minulotýždňových útokoch v Paríži na satirický magazín Charlie Hebdo a kóšer obchod. Existujú obavy, že Islamský štát cielene posiela domov svojich členov, ktorí sú občanmi západných krajín. Tu by sa potom mali podieľať na útokoch. Podľa televízie CNN, ktorá sa odvoláva na zdroj z tajných služieb, môže v Európe existovať okolo 20 spiacich teroristických buniek, ktoré spolu tvorí asi 120 až 180 ľudí. Najohrozenejšími krajinami sú Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Belgicko.
"Už od zvrhnutia režimu Saddáma Husajna v Iraku v roku 2003 sa západné tajné služby obávajú hrozby džihádistov, ktorí sa vracajú domov z bojov. Zdá sa, že teraz sa tieto hrozby stávajú skutočnosťou,“ reagoval pre Pravdu odborník na terorizmus Max Abrahms zo Severovýchodnej univerzity v Bostone. "Potrebujeme viac údajov o týchto ľuďoch. Priznám sa, že už ani nechcem počúvať odhady, koľko džihádistiov odišlo bojovať a koľko sa ich vrátilo,“ tvrdí Abrahms. Predpokladá sa, že do bojov na Blízkom východe sa zapojili tisíce občanov západných štátov. Len z Belgicka ich je asi 450.
Aaron Mannes, expert na extrémizmus z Marylandskej univerzity, pripomína, že európske bezpečnostné zložky sú efektívne. "Mali by sme si však uvedomiť, že keď sme už v situácii, že narúšame plány teroristov, tak za nimi zaostávame,“ povedal pre Pravdu odborník. "Kvapka prevencie je lepšia ako plná fľaša liekov. Je potrebné nielen postaviť sa proti ideologickej radikalizácii, ale tiež identifikovať tých ľudí, ktorí jej najpravdepodobnejšie môžu podľahnúť. Ešte predtým, ako sa ich islamistom podarí naverbovať,“ uviedol Mannes.
Politologička Daniela Irreraová z univerzity v talianskej Catanii vysvetľuje, že Európska únia môže urobiť mnoho proti hrozbe terorizmu.
"Dá sa lepšie koordinovať práca tajných služieb, byť aktívnejší pri spolupráci s krajinami Blízkeho východu, lepšie zorganizovať Europol,“ vyhlásila pre Pravdu Irreraová. "Terorizmus však má politické, sociálne a ekonomické príčiny, ktorých riešenie je dlhodobou záležitosťou. Vojna v Sýrii, nie príliš funkčné usporiadanie inštitúcií v Iraku a Afganistane, nevyriešená otázka Kurdov, globálny problém pašovania drog, ktoré slúži na financovanie teroristických akcií. V tomto kontexte, ktorý sa môže zdať vzdialený, sa organizáciám ako Islamský štát darí verbovať zúfalých, nahnevaných, ale aj vzdelaných Európanov a očkovať im svoju doktrínu,“ tvrdí Irreraová.
V atmosfére obáv si pozornosť získavajú aj incidenty, ktoré by inokedy neboli až také dôležité. V piatok museli v Paríži evakuovať pre bombovú hrozbu železničnú stanicu Gare de l’Est. Polícia tiež zasahovala, keď na pošte vo francúzskom hlavnom meste na krátky čas ozbrojený muž zadržiaval rukojemníkov. Jeho čin však pravdepodobne nebol terorizmom. Išlo asi o psychicky narušeného muža s problémom vo vzťahu.