Priznal tak, že za zvýšenou víkendovou vojenskou aktivitou v strategicky dôležitom objekte je Kyjev. Nezabudol pritom konštatovať, že išlo aj o reakciu na silové provokácie separatistov.
„V posledných dňoch prudko narástla intenzita útokov na donecké letisko zo strany teroristov, ako aj beztrestné prípady porušovania prímeria. A tak v nedeľu ráno som vydal rozkaz jednorazovo reagovať s cieľom evakuovať z objektu našich ranených a jedného mŕtveho, v čom nám dovtedy bránili,“ cituje agentúra UNIAN prezidentov pokus o vysvetlenie najnovších bojov o letisko.
Foto: SITA/AP, Lukas Coch
Boj o ukrajinský Donbas
Spomínanú aktivitu prezidenta Porošenka však Moskva považuje za ďalší dôkaz toho, že Kyjev sa prikláňa k vojenskému riešeniu konfliktu na juhovýchode krajiny. „Existujú obavy, že plánuje použiť silu v snahe dosiahnuť koniec krízy v Donbase,“ reagoval pre agentúru RIA Novosti Grigorij Karasin, námestník ruského šéfa diplomacie Sergeja Lavrova.
Opodstatnenosť spomínaných obáv by mohlo potvrdzovať aj Porošenkovo pondelkové odmietnutie opätovnej ruskej výzvy na stiahnutie ťažkej techniky z línie bojov, týkajúce sa ukrajinskej armády, rovnako ako aj povstalcov. Napokon spomínaný krok je aj súčasťou Porošenkovho mierového plánu, ktorý ukrajinský líder stále pripomína. V nedeľu však na kyjevskom Majdane nezabudol zdôrazniť: „Nevzdáme sa ani kúska ukrajinského územia. Donbas získame späť,“ vyhlásil v priamom televíznom prenose.
Ibaže aj podľa viacerých pozorovateľov Donbas netreba získavať späť. Je totiž stále súčasťou ukrajinskej integrity a odporcovia súčasnej vládnej moci v Kyjeve chcú v rámci spoločného štátu viac právomocí v rámci federácie, o ktorej však ani Porošenko nechce nič počuť. Pod tlakom politických radikálov vedených premiérom Arsenijom Jaceňukom napokon musel „vysvetľovať“ pôvodne ohlásené pridelenie osobitného štatútu Donbasu. Možno práve za spomínaným tlakom treba vidieť Porošenkovo v nedeľu opätovne prezentované odhodlanie bojovať za teritoriálnu integritu Ukrajiny a ignorovanie výzvy z Moskvy.
Z Minského memoranda
Dokument z 20. septembra minulého roku obsahuje o. i. obojstranné stiahnutie ťažkej techniky 15 kilometrov od línie bojov a vytvorenie nárazníkovej zóny v šírke 30 kilometrov.
Prečo letisko v Donecku?
Aj ukrajinskí pozorovatelia pripomínajú, že stiahnutie ťažkej techniky je súčasťou septembrových dohôd z Minska. Podľa nich však kameňom úrazu sú rozpory v otázke harmonogramu a určenia bojovej línie. Povstalci tvrdia, že podľa spomínaných dohôd patrí donecké letisko im. Kyjev to ignoruje a stiahnutie svojich jednotiek podmieňuje práve dohodou o harmonograme stiahnutia zbraní. Pritom predstavitelia samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky tvrdia, že ho už podpísali. Teda obe strany chcú to isté. Volajú po plnení harmonogramu. Podľa Michaila Pogrebinského, riaditeľa kyjevského Centra politického výskumu, to však nie je to isté.
„Ak podrobne dešifrujeme ukrajinské stanovisko prezentované naším ministerstvom zahraničných vecí, nemožno si nevšimnúť urážlivý podtón, ako aj niektoré body, ktorých plnenie je nereálne. Z jednej strany je tu výzva zastaviť paľbu a z druhej nesplniteľné ultimáta. Aspoň v najbližšom čase,“ povedal Pogrebinskij pre rozhlasovú stanicu Business FM. Zároveň sa domnieva, že Porošenkov príkaz o „jednorazovom“ použití sily súvisel s pondelkovým rokovaním šéfov diplomacií únie. Navyše Kyjev všetkých ministrov „upozornil“, že akékoľvek odvolanie protiruských sankcií je nemysliteľné.
Foto: Reuters, HANDOUT
Kľúč k obsadeniu mesta
Letisko v Donecku je vzdialené od centra mesta iba desať kilometrov. Jednotky gardistov z Pravého sektora, ale nielen ony, sú dodnes v podzemnom labyrinte letiska vybudovanom v časoch studenej vojny v prípade jadrového útoku proti vtedajšiemu ZSSR. Niekoľko sto metrov od obrancov letiska sú zakopaní separatisti. Rakety a delostrelecké granáty vládnych síl, ktoré stále dostávajú z vnútrozemia po jedinej cestnej spojnici, nedopadajú na hlavy povstalcov, ale ďaleko za ich chrbty na civilistov v srdci Donecka.
„Terajšie zostrenie situácie, nech je to akokoľvek paradoxné, potvrdzuje, že Rusko ani Ukrajina nemajú dnes záujem o vyriešenie krízy. Sme svedkami diplomatického a politického manévrovania, ktorým sa obe strany usilujú získať čo najvýhodnejšiu pozíciu v čase, keď je jasné, že dialóg je nevyhnutný,“ pokúša sa sumarizovať situáciu politológ Julij Nisnevič.