Rastúca popularita populistických strán môže niektorým z nich priniesť víťazstvo vo voľbách a donútiť strany hlavného prúdu uzavrieť také spojenectvo, aké by bolo ešte pred pár rokmi nepredstaviteľné. A ako poznamenáva EIU, európska „kríza demokracie“ spočíva v čoraz väčšej priepasti medzi elitami a voličmi.
„V srdci európskej politiky, tam, kde by mali byť veľké myšlienky, zíva prázdnota,“ dodávajú analytici. Kľúčovými faktormi tohto fenoménu sú nízka volebná účasť a prudký pokles počtu členov tradičných strán. Veľká Británia, ktorej obyvatelia pôjdu k urnám v máji, je "na pokraji potenciálne dlhého obdobia politickej nestability.
Koniec tradičného systému v Veľkej Británii?
Podľa analytikov existuje oveľa väčšia šanca ako obvykle, že z volieb vzíde nestabilná vláda. Predpovedajú, že populistická Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) zaloví medzi voličmi konzervatívcov i labouristov.
Roztrieštenosť voličských preferencií spoločne s britským volebným systémom podľa EIU veľmi skomplikuje vytvorenie tradičného druhu vlády, teda jednej strany s parlamentnou väčšinou, čo bývalo doteraz v Británii normou.
Bezprostrednejšou politickou výzvou – a test toho, ako ďaleko sa silnejúci populizmus pretaví do volebného úspechu – predstavujú blížiace sa voľby v Grécku. Predčasné parlamentné voľby sa budú konať už túto nedeľu 25. januára. Vypísané boli po tom, čo sa vlani v decembri nepodarilo parlamentu vybrať nového prezidenta.
Európa tŕpne z ďalšieho vývoja v Grécku
Prieskumy verejnej mienky v Grécku naznačujú, že by z volieb ako najsilnejšia strana mohla vzísť populistická Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA). Ak by sa tak skutočne stalo a SYRIZA dokáže vytvoriť vládu, potom by to podľa analytikov mohlo vyslať šokové vlny naprieč celou Európskou úniou a zafungovať ako katalyzátor politických zvratov aj v ďalších krajinách.
Foto: Reuters, Alkis Konstantidinis
„Zvolenie vlády hnutia SYRIZA by bolo veľmi destabilizujúce, a to tak na domácom, ako aj na regionálnom poli. Takmer s istotou by to vyvolalo krízu medzi Gréckom a jeho medzinárodnými veriteľmi, pretože odpísanie dlhov patrí medzi hlavné body jej politickej platformy,“ uvádza EIU.
„Podobné strany, ktoré sa stavajú proti vládnucim skupinám, rýchlo získavajú podporu v mnohých ďalších krajinách, v ktorých sa budú v roku 2015 konať voľby. Následky ďalšieho pokračovania zmätkov v Grécku by mohli byť obrovské.“
Grécko nie je jediné, pridávajú sa ďalší
Podľa analytikov ďalšími európskymi krajinami s potenciálom nepredvídateľných volebných výsledkov je Dánsko, Fínsko, Španielsko, Francúzsko, Švédsko, Nemecko a Írsko. „V týchto krajinách je spoločný menovateľ, a tým je nárast podpory populistických strán,“ uvádzajú analytici. „V celej eurozóne aj v EÚ sa zdvihli nálady proti vládnucim skupinám, riziko politického rozkladu a potenciálnych kríz je skutočne vysoké,“ dodávajú.
Populistické strany a hnutia – na ľavici, pravici, i tie nezaradené – sa podľa analýzy vsúvajú do priestoru, ktorý sa otvoril medzi starými politickými stranami a ich tradičnou spoločenskou základňou. Kľúčovými témami mnohých týchto strán je opozícia proti vláde z Bruselu, proti imigrácii a proti úsporným opatreniam.