Podľa komentárov sa jej partnerom môže stať jedna z dvoch malých strán, a to stredoľavá proeurópska strana Potami (Rieka) alebo nacionalistická strana Nezávislí Gréci (Anel). Predseda strany Syriza Alexis Tsipras bude možno podľa zdrojov Reuters uvedený do funkcie premiéra už v pondelok. Stretne sa tiež s predákmi strán Rieka a Anel. Novú vládu by vraj mohol oznámiť v utorok večer, najneskôr v stredu dopoludnia.
Podľa Reuters sa v krajine nepredpokladá, že by Syriza vytvorila menšinovú vládu, pretože by to mohlo viesť k neželanej novej nestabilite v krajine.
Líder strany Potami (Rieka) povedal, že je pripravený podporovať vládu víťaznej formácie, ale podľa Reuters súčasne naznačil, že nechce vstúpiť do formálnej koalície. „Potami je tu. Povieme áno pri veciach, na ktorých sa zhodneme, ale povieme nie, keď by to malo uviesť krajinu do rizika,“ uviedol podľa agentúry Stavros Theodorakis.
Odstupujúci premiér Antonis Samaras už porážku uznal a pogratuloval šéfovi Syrizy. Predseda strany Syriza Alexis Tsipras oznámil, že chce s veriteľmi vyrokovať spravodlivé a vzájomne výhodné podmienky pre splácanie gréckeho dlhu. Podľa zdrojov Reuters môže byť Tsipras uvedený do funkcie premiéra už počas pondelka.
Syriza po sčítaní takmer všetkých hlasovacích lístkov získala 36,3 percenta hlasov a aj so zákonným bonusom 50 kresiel pre víťaza má podľa agentúr v 300-člennom parlamente 149 poslancov. Druhá skončila doterajšia vládna pravicová strana Nová demokracia so ziskom 27,8 percenta hlasov. Tretie miesto obsadila krajne pravicová strana Zlatý úsvit s 6,4 percenta hlasov. Ostatné formácie, ktoré sa dostali do parlamentu, dostali okolo piatich percent.
Tsipras: Grécky ľud písal históriu
„Grécky ľud dnes písal históriu,“ povedal v nedeľu večer Tsipras v prejave pred jasajúcim davom na jednom z aténskych námestí. Víťazstvom jeho strany Grécko vraj opúšťa politiku úsporných opatrení a vymaňuje sa z doterajšieho poníženia. Nasledovať vraj bude „radikálna zmena“, ktorá krajinu vyvedie zo začarovaného kruhu šetrenia. Grécko podľa neho prinesie nádej celej Európe.
Podľa britského premiéra Davida Camerona víťazstvo Syrizy zvýšilo ekonomickú neistotu v Európe, portugalskí opoziční socialisti v ňom vidia začiatok pozitívnych zmien na kontinente (viac v článku Víťazstvo Syrizy prinieslo neistotu i nádej.
Víťazstvo Syrizy naznačovali už prvé odhady
Podľa prvých odhadov, tzv. exit pol, ktoré médiá priniesli ihneď po uzavretí volebných miestností o 18.00 stredoeurópskeho času získala Syriza medzi 35,5 až 39,5 percenta hlasov. Stranu Nová demokracia súčasného premiéra Antonisa Samarasa, ktorá podľa odhadov skončila druhá, volilo medzi 23 až 27 percent voličov. O tretie miesto sa zatiaľ delia stredová strana Potami (Rieka) a krajne pravicový Zlatý úsvit so 6,4 až 8 percentami.
Víťazstvo krajne ľavicovej strany Syriza sa očakávalo, aj keď početná bola aj skupina nerozhodnutých voličov. Syriza sa ostro stavia proti úspornej politike pravicovej vlády a sľubuje vyrokovať lepšie podmienky pre splácanie gréckeho dlhu. Predvolebným prieskumom táto politická formácia dominovala už niekoľko týždňov.
Hovorca víťaznej strany Panos Skurletis v rozhovore pre televíznu stanicu Mega TV uviedol, že ide o „historické víťazstvo“. Triumf jeho strany vraj vysiela Európe posolstvo proti úsporným opatreniam a v prosech dôstojnosti a demokracie.
Minister zdravotníctva a člen Národnej demokracie Makis Voridis už porážku svojej strany uznal. „Prehrali sme,“ uviedol minister s tým, že oficiálne výsledky už len povedia, aká veľká tá porážka v skutočnosti je. Podľa neho vládne úsporné opatrenia zavedené s cieľom zaistiť životne dôležitú medzinárodnú pomoc „mali zmysel“, prerušili sa však skôr, ako mohli začať prinášať ovocie.
Z odhadov zverejnených krátko po uzavretí volebných miestností zatiaľ nie je jasné, či bude šéf strany Syriza Alexis Tsipras môcť zostaviť jednofarebnú vládu. Víťaz volieb však môže podľa gréckeho volebného systému počítať s bonusom 50 kresiel. Syriza by tak mohla obsadiť 146 až 158 kresiel, konzervatívci by mohli získať 65 až 75 kresiel. K získaniu absolútnej väčšiny je v 300-člennom parlamente potrebných 151 poslancov.
Trojpercentnú hranicu nutnú pre vstup do zákonodarného zboru podľa odhadov prekonali aj komunisti, socialisti a nacionalistická strana Nezávislí Gréci. Nejasné je zatiaľ, ako skončí nová strana bývalého socialistického premiéra Jorgosa Papandrea. Podľa odhadov sa jej zisk pohybuje medzi 2,2 až 3,2 percentami.
Ťažký dopad úsporných opatrení
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať EÚ a Medzinárodný menový fond o finančnú pomoc. Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch v celkovej výške 240 miliárd eur.
Výmenou za to však musela vláda zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a platy a opakovane zvýšiť dane, čo prehĺbilo hospodársku recesiu, malo hlboké sociálne dopady a viedlo k nezamestnanosti, ktorá presahuje 25 percent. Medzi mladými je bez práce dokonca každý druhý, ekonomika sa v porovnaní s časom pred krízou zmenšila o štvrtinu a priemyselná výroba klesla o tretinu. Verejný dlh sa však zvýšil zo 146 percent HDP v roku 2010 na 175,5 percenta v minulom roku.