Na udalosti, ktorá je stretnutím politických, obchodných i kultúrnych predstaviteľov, sa zúčastnil aj dalajláma, Obama sa s ním ale pred svojím prejavom osobne nestretol. Proti akejkoľvek schôdzke s dalajlámom sa podľa agentúry Reuters dôrazne postavil Peking, ktorý v tejto súvislosti varoval pred zhoršením čínsko-amerických vzťahov.
Obama označil dalajlámu sediaceho v publiku za „dobrého priateľa“ a veľký príklad toho, čo znamená súcit. Povedal tiež, že exilový tibetský vodca je „našou inšpiráciou pri podpore slobody a dôstojnosti všetkých ľudských bytostí“.
Témou Obamovho prejavu bol význam slobody vyznania. Šéf Bieleho domu ostro kritizoval radikálne hnutie Islamský štát (IS), ktoré ovláda rozsiahle oblasti v Sýrii a v Iraku. IS podľa neho nie je ničím iným ako „brutálnym a krutým kultom smrti“, ktorý v mene náboženstva vykonáva „neopísateľne barbarské činy“.
Foto: SITA/AP, Evan Vucci
Pred začiatkom rannej modlitby sa Obama s dalajlámom pozdravili len na diaľku. Americký prezident mu zamával a potom ho pozdravil tradičným spojením dlaní a úklonom hlavy.
Aj takéto letmé stretnutie podľa Reuters môže popudiť Čínu, ktorá proti stretávaniu sa politikov s dalajlámom opakovane protestuje. Urobil tak aj po tom, čo bola pred časom dalajlámova účasť na tejto udalosti oficiálne oznámená.
Agentúra Nová Čína tesne pred začiatkom akcie vydala komentár, v ktorom označila „bratríčkovanie so separatistami za hru s ohňom“. Tento materiál Novej Číny síce nebol oficiálnym čínskym vyhlásením, napriek tomu však podľa Reuters odráža skutočný postoj Pekingu.
Foto: SITA/AP, Evan Vucci
Pred hotelom, kde sa výročná modlitba konala, privítala dalajlámu asi stovka priaznivcov s tibetskými vlajkami a asi päťdesiatka demonštrantov, ktorí naopak proti jeho prítomnosti protestovali.
Čína dalajlámu obviňuje, že sa snaží s pomocou násilných metód dosiahnuť nezávislosť Tibetu. Sám dalajláma, naopak, tvrdí, že sa usiluje iba o skutočnú autonómiu pre Tibet a popiera, že by schvaľoval akékoľvek násilné prostriedky. Dalajláma po nevydarenom povstaní proti čínskej vláde v roku 1959 utiekol z Tibetu do Indie.