Nemecká kancelárka to v sobotu povedala na mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Zdôraznila však, že krízu na východe Ukrajiny nemožno vyriešiť vojenskými prostriedkami.
Merkelová a francúzsky prezident François Hollande prišli v piatok do Moskvy predstaviť svoj návrh na zastavenie bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou. Podľa ruských zdrojov bola debata konštruktívna a mal by na ňu nadviazať nedeľný telefonický rozhovor medzi účastníkmi piatkovej schôdzky a ukrajinským prezidentom Petrom Porošenko.
Nemecká kancelárka v sobotu podotkla, že nie je isté, či rozhovory s Putinom povedú k úspechu. „V každom prípade však stálo za to pokúsiť sa o to, dlhujeme to ľuďom na Ukrajine,“ povedala. Merkelová zdôraznila, že Západ nemá záujem o konfrontáciu s Ruskom. Podľa nej je však potrebné zabezpečiť, aby bolo rešpektované medzinárodné právo, ktoré Rusko porušilo anexiou Krymu aj podporou povstalcov na východe Ukrajiny. Merkelová pripomenula, že postup Ruska je v rozpore s jeho záväzkami o ochrane suverenity, ktoré dalo Ukrajine v rámci dohody o stiahnutí sovietskych jadrových zbraní z ukrajinského územia.
Merkelová sa tiež jasne postavila proti dodávkam zbraní na Ukrajinu. "Problém je v tom, že si neviem predstaviť žiadnu situáciu, v ktorej by lepšie vyzbrojenie ukrajinskej armády natoľko ovplyvnilo prezidenta Putina, že by dospel k dojmu, že môže vojensky prehrať. Treba to povedať takto tvrdo. Je to realita a je potrebné sa s ňou nejako vysporiadať, "vyhlásila.
„Vojensky sa tu vyhrať nedá. To je trpká pravda. Medzinárodné spoločenstvo musí preto na tomto mieste vymyslieť niečo iné,“ povedala kancelárka. Západ podľa nej musí Ukrajinu podporovať ekonomicky, zachovávať protiruské sankcie a byť pripravený na to, že sa tak bude musieť správať dlhodobo.
Návrh je podľa Hollanda poslednou nádejou pred vojnou
Mierová iniciatíva, ktorú francúzsky prezident a nemecká kancelárka predstavili v Kyjeve a v Moskve, počíta s väčším demilitarizovaným pásmom. Francois Holland to povedal televízii France 2, pričom sa vyslovil aj pre väčšiu autonómiu povstaleckých oblastí.
Prezident francúzskej televízii povedal, že návrh, o ktorom sa stále rokuje, počíta s vytvorením demilitarizovaného pásma, ktoré by na každej strane demarkačnej línie siahalo do hĺbky 50 až 70 kilometrov. Zároveň sa vyslovil za zváženie väčšej autonómie rebelov a území, ktoré teraz kontrolujú.
Mierovú iniciatívu Hollande označil za jednu z posledných šancí na zastavenie bojov na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.
„Myslím, že je to jedna z posledných šancí … Ak sa nám nepodarí dosiahnuť trvalú mierovú dohodu, veľmi dobre vieme, aký bude scenár. Má meno, hovorí sa tomu vojna,“ povedal prezident po návrate do Francúzska z Moskvy.
Rusko podľa Lavrova chce stiahnutie ťažkých zbraní z Ukrajiny
Rusko chce stiahnutie ťažkých zbraní z východu Ukrajiny a má zaujem o začatie priamych rozhovorov medzi Kyjevom a proruskými separatistami. Vyhlásil to ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Celá kríza na Ukrajine je podľa neho dôsledkom politiky Západu po skončení studenej vojny.
„Rusko má mierový záväzok. Sme proti bojom, radi by sme videli stiahnutie ťažkých zbraní. Chceli by sme priame rozhovory medzi Kyjevom a Doneckom. Usilovali sa o to mnohé iniciatívy (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina,“ povedal Lavrov.
Ruský minister tiež apeloval na to, aby Západ nedodával ukrajinskej armáde zbrane. „Táto politika by len zhoršila ukrajinskú tragédiu,“ povedal Lavrov. „Ukrajinskú krízu nemožno riešiť silou,“ dodal. Vyjadril pritom nádej, že k zastaveniu bojov prispeje schôdzka Putina s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom.
Lavrov tiež vyhlásil, že konflikt na Ukrajine nevyvolali len udalosti posledného roka. „Sme presvedčení, že to je vyvrcholenie politiky posledných 25 rokov v Európe. Krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sú s nami historicky spojené … boli nútené si vybrať, či budú s nami alebo proti nám,“ povedal.
Obvinil aj Európsku úniu, že vystupňovala napätie na Ukrajine až na hranu súčasného konfliktu, keď odmietla zapojiť Rusko do rokovaní o ekonomickej časti asociačnej dohody EÚ s Ukrajinou. Ruská anexia Krymu naopak podľa ministra Lavrova nebola nelegálna, ale bola iba dôsledkom uplatnenia práva na sebaurčenie, ktoré garantuje OSN.
Foto: SITA/AP, Matthias Schrader
Nemecká kancelárka Merkelová, ukrajinský prezident Petro Porošenko a americký viceprezident Joe Biden sa v sobotu zišli na bezpečnostnej konferencii v Mníchove, aby prediskutovali novú francúzsko-nemeckú mierovú iniciatívu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Je to prvé stretnutie vedúcich predstaviteľov Nemecka, Ukrajiny a USA od návratu Merkelovej z Moskvy.
Porošenko novinárom povedal, že by iniciatíva mohla fungovať, a pozitívne sa k nej vyjadril aj vyjednávač proruských separatistov Denis Pušilin.
Ukrajinský prezident v sobotu podľa agentúry Reuters počas mníchovskej bezpečnostnej konferencie na otázku, či by iniciatíva mohla fungovať, odpovedal: „Áno.“
Pušilin podľa Interfaxu reagoval slovami: „My sme vždy za rokovania.“ Vyjadril pritom nádej, že by nové prímerie mohlo vydržať. Je však podľa neho nutné zaistiť spoľahlivý kontrolný mechanizmus jeho rešpektovania.
Porošenko požiadal Západ o vojenskú podporu
Porošenko požiadal Západ o vojenskú podporu. Čím silnejšia podľa neho bude obrana Ukrajiny, tým lepšia bude jej diplomatická pozícia pri rokovaní o zastavení bojov. Nedostatok zbraní vedie k eskalácii konfliktu zo strany proruských separatistov, myslí si prezident.
„Ukrajinská otázka nebude vyriešená, kým ľudia a politici v Európe aj inde vo svete nerozhodnú poskytnúť stálu podporu, ktorá by zabezpečila ukrajinskú nezávislosť politicky, ekonomicky, ale aj vojensky,“ povedal Porošenko. „Sme nezávislý národ a máme právo chrániť svoj ľud. Nikdy sme neporušili svoje dohody z Minsku a nevedieme žiadne útočné operácie,“ doplnil s poukazom na septembrovú dohodu, ktorá mala zabezpečiť prímerie na východe Ukrajiny, nie je ale dodržiavané.
„Viem, že mnoho odborníkov varovalo, že ak získame vojenskú podporu, vyvolá to ďalšiu agresiu. Ale je to naopak. Videli sme, že nedostatok obranných zariadení vyvoláva útočné operácie proti Ukrajine,“ povedal Porošenko. „Počas konfliktu sme preukázali, že nevyužijeme obranné vybavenie k útoku. Čím silnejšia je naša obrana, tým presvedčivejší je náš diplomatický hlas,“ dodal.
Porošenko tiež apeloval na zastavenie bojov. „Sme pripravení na okamžité prímerie. Rovnako by malo byť pripravené Rusko, a to bez predbežných podmienok,“ vyhlásil. Zdôraznil tiež, že na ukrajinskom území stále pôsobia ruskí vojaci a že separatisti používajú ruskú vojenskú techniku.
Biden: USA budú ďalej podporovať Ukrajinu, aby sa mohla brániť
Spojené štáty budú naďalej podporovať Ukrajinu, aby sa mohla brániť agresii zo strany proruských separatistov. Povedal to americký viceprezdient Joe Biden. Za neprijateľnú označil úlohu Ruska, ktoré podľa neho má na separatistov dostatočný vplyv, aby ich dokázalo zastaviť, ale nevyužíva ho a naopak im dodáva bojové prostriedky.
„(Ruský prezident Vladimir) Putin príliš mnohokrát sľuboval mier a dodal tanky, jednotky a zbrane. Preto budeme naďalej podporovať bezpečnosť Ukrajiny. Nie preto, že by sme chceli vojnu, ale aby sme jej umožnili brániť,“ povedal Biden. Nespresnil však, či USA pristúpi k dodávkam zbraní ukrajinskej armáde.
„Je plne v silách Moskvy zastaviť separatistov od presadzovania vojenského riešenia (situácie). Neverte nikomu, kto vám povie, že to nie je pravda,“ povedal Biden. „Pôsobili by tam nejakí separatisti sami za seba? Pravdepodobne áno. Ale jadro jednotiek, ich vedenie, vycvičení bojovníci priamo podliehajú prezidentovi Putinovi,“ zdôraznil.
Hlavným cieľom Spojených štátov je podľa Bidena zabezpečenie celistvosti Ukrajiny. V súčasnom svete podľa neho nesmie byť silou prekresľovania hranice, nesmú existovať žiadne sféry vplyvu a každá krajina musí mať možnosť zvoliť si svoju budúcnosť sama.
Biden tiež dal najavo, že USA sú pripravené udržiavať protiruské sankcie do tej doby, než sa podarí situáciu na Ukrajine vyriešiť. „Nie je cieľom USA, aby ruská ekonomika skolabovala alebo oslabila. Ale prezident Putin má jednoduchú voľbu: zmiznúť z Ukrajiny, alebo čeliť pokračujúcej izolácii a rastúcim hospodárskym problémom doma,“ vyhlásil americký viceprezident.