Aj keď na ich rešpektovanie separatistov nepriamo vyzvalo aj Rusko, vzbúrenci ostreľujú obkľúčené ukrajinské jednotky a bráni misii Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v plnení jej kontrolných funkcií.
Prímerie sa pritom začalo nádejne, po sobotňajších tvrdých bojoch panoval podľa oboch znepriatelených táborov na Donbase pokoje. Občasné prestrelky, z ktorých sa navzájom obviňovali obe strany, označil Kyjev ako lokálne incidenty a provokácie. Armáda vraj bude reagovať len na útoky proti svojim vlastným vojakom či civilným objektom. „Tendencia stabilizovať situáciu“ je podľa ukrajinského velenia zjavná.
Nezvyčajné ticho na línii frontu hlásili ráno aj ľudia, ktorí žijú v bojovej zóne. Donecká radnica oznámila, že od 9.30 sa v meste nebojuje, ustalo aj delostrelecké, raketové a mínometné ostreľovanie obytných štvrtí. Policajný veliteľ Donecka Vjačeslav Abroskin oznámil, že situácia v meste je „fakticky stabilná“.
Neobvyklé ticho na línii frontu hlásili aj ľudia žijúci v bojovej zóne. Donecká radnica dopoludnia oznámila, že v meste sa nebojuje, ustalo aj delostrelecké, raketové a mínometné ostreľovanie obytných štvrtí. Policajný veliteľ Donecka Vjačeslav Abroskin oznámil, že situácia v meste je „stabilná“.
Dvadsať minút po vyhlásení prímeria sa dostalo do raketometnej paľby mesto Popasna v Luhanskej oblasti, oznámil Moskal. Jedna raketa dopadla na obytný dom a zabila 87-ročného muža a 69-ročnú ženu. Ide zrejme zatiaľ o jediné obete bojov po začiatku platnosti prímeria.
Povstalci pozorovateľov OBSE do Debaľceva nepustili
Hlavným problémom je Debaľcevo, kde sa ďalej strieľa. Situáciu na mieste sa pokúsili preveriť kontrolóri z misie OBSE, ako im to priamo ukladá štvrtková dohoda z Minska. Povstalci ich ale do mesta nepustili s odôvodnením, že línia frontu podliehajúca kontrole Debaľcevom neprechádza. Obkľúčené mesto je vraj vo vnútri povstaleckým územím a dohoda o zastavení paľby sa naň nevzťahujú. Šéf misie OBSE Erturul Apakan povstalcov vyzval, aby minský protokol dodržali. Reakcie sa však zatiaľ nedočkal.
Napomenutia, aj keď nepriameho, sa separatisti dočkali aj od Kremľa. Hovorca prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov povedal, že ustanovenia minských dohôd by mali dodržiavať všetci, a to bez akýchkoľvek výnimiek.
Kyjevské vedenie napriek vážnej situácii pri Debaľceve hodnotí prímerie optimisticky. Pre vyhlásenie vojnového stavu, o ktorom hovoril v minulých dňoch prezident Petro Porošenko v prípade neúspechu prímeria, armáda zatiaľ nevidí žiadny dôvod. Podľa generálneho štábu ukrajinskej armády sa doterajšie prípady porušenia prímeria obmedzujú na lokálne incidenty a provokácie separatistov. Povstalci strieľajú bez očividného taktického cieľa.
Osudom ukrajinského prímeria sa má zaoberať aj telefonická konferencia účastníkov minského summitu, oznámil v nedeľu úrad ukrajinského prezidenta. O situácii majú ešte v nedeľu telefonicky rokovať prezident Porošenko, nemecká kancelárka Angela Merkelová a prezidenti Francúzska a Ruska Francois Hollande a Vladimir Putin.
Foto: Reuters, Valentyn Ogirenko
Pravým peklom si však východoukrajinské mestá prešli tesne pred polnocou, keď si obe bojujúce strany snažili upevniť dobyté pozície. Podľa zhdného tvrdenia armády i povstalcov dochádzalo v Debaľceve, ale i v Donecku, Horlivke alebo v okolí Luhansku k najtvrdším bojom za niekoľko posledných mesiacov. Podľa komuniké ukrajinského velenia vraj separatisti v posledných dňoc pred prímerím stratili až 600 bojovníkov.
Prezident Petro Porošenko o polnoci tamojšieho času vydal vládnym jednotkám rozkaz, aby ukončili paľbu, ako sa dohodlo v Minsku. V sobotu sľúbili dodržiavať prímerie aj rebeli.
Prímerie, ktoré sa dohodlo vo štvrtok na summite Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska v Minsku, predpokladá okrem iného vytvorenie neutrálnej „nárazníkovej zóny“ a stiahnutie ťažkých zbraní, ich nasadenie si vyžiadalo veľkú časť z viac ako 5 300 obetí konfliktu. Ten vyvolal najhoršiu krízu vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom od konca studenej vojny.
Na Ukrajinu dorazil ruský konvoj s pomocou
Na Ukrajinu vošla kolóna 170 ruských nákladných automobilov s humanitárnym nákladom pre obyvateľov povstaleckých zón v Doneckej a Luhanskej oblasti. Konvoj, ktorý prekročil hranice bez súhlasu kyjevských úradov, vezie podľa Moskvy 1 800 ton potravín a liekov.
Po „colnom odbavení“ na hraničných prechodoch, ktoré sú pod kontrolou separatistov, sa kolóna rozdelila na dve časti. Deväťdesiat automobilov zamierilo do Donecka, osemdesiat do Luhanska. Už štrnásta ruská humanitárna kolóna zamierila na Ukrajinu len niekoľko hodín po vyhlásenom prímerí, ktoré sa zatiaľ okrem niekoľkých lokálnych incidentov dodržiava.
Ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany uviedla, že úlohou ruských konvojov nie je humanitárna pomoc potrebným, ale podpora bojových povstaleckých skupín. Automobily vraj prevážajú zbrane, muníciu a konzervovanú vojenskú stravu. Ruská strana podobné obvinenia odmieta. V bielych kamiónoch sú podľa Moskvy skriptá pre poslucháčov doneckej univerzity, stavebný materiál a ďalšie životne dôležité potreby.