Pre väčšinu Ukrajincov sa rozbuškou nepokojov stalo pozastavenie asociačného procesu Kyjeva s Bruselom, ale pre niektorých to bola zámienka, ako rozpútať chaos v krajine na vlne protiruskej hystérie.
V tomto duchu podľa viacerých pozorovateľov vyznieva aj piatkové vyhlásenie prezidenta Petra Porošenka citované agentúrou UNIAN. Podľa neho „skupinám zahraničných snajperov“ na Majdane velil Vladislav Surkov, pomocník ruského prezidenta Vladimira Putina.
Porošenko sa pritom odvolával na výpovede príslušníkov špeciálnej jednotky Alfa, ktorá pritom mala od vtedajšie ministra vnútra Vitalija Zacharčenka rozkaz strieľať iba v sebaobrane. Stalo sa tak až po tom, čo demonštranti „pritvrdili“, odmietli výzvu na pokojnú demonštráciu, a tak policajtom vydali aj zbrane.
Foto: SITA/AP
Podľa oficiálnych údajov celkove zahynulo 105 ľudí. Okrem Nebeskej stotiny sa obeťami násilností stalo aj trinásť policajtov. Nik dnes v skutočnosti nevie, kto vraždil z kyjevských striech a kto stál za akciou ostreľovačov. Pritom poslanci parlamentu mali podľa viacerých členov snemovne po masakre v rukách video, na ktorom neznámi strelci strieľajú zo strechy najprv do ľudí na Majdane a vzápätí otáčajú zbrane opačným smerom na príslušníkov špeciálnych jednotiek.
Po obhliadke obetí masakry to potvrdila aj Olha Bohomolecová, ktorá šéfovala počas nepokojov na Majdane zdravotnej službe a v čase streľby ošetrovala zranených. Podľa nej aj charakter zranení dokazoval streľbu z rovnakých zbraní na opozičných demonštrantov aj policajtov.
Foto: SITA/AP
V piatok sa v centre Kyjeva konali spomienkové slávnosti venované práve prvému výročiu tragických udalostí. Začali sa nevinným protestom študentov proti zastaveniu asociačného procesu Ukrajiny s EÚ a následným brutálnym zásahom časti „premotivovaných“ policajtov a ich veliteľov.
Pôvodná snaha väčšiny Ukrajincov zmeniť štruktúru riadenia krajiny sa tak napokon zmenila na štátny prevrat. Nepokoje, v ktorých postupne prevzali iniciatívu radikálne nacionalistické sily, zasiahli na juhovýchode Donbas. Predchádzalo im referendum na polostrove Krym, po ktorom ho opätovne pripojili k Rusku. Nasledoval brutálny masaker radikálnych prozápadne orientovaných nacionalistov v Odese a občianska vojna v Luhanskej a Doneckej oblasti, vraždenie obyvateľov Slavjanska, Donecka, Mariupoľa či Debaľceva.
Prímerie dohodnuté minulý týždeň vo štvrtok v Minsku sa podľa OBSE dodržiava na väčšine frontu. Zastavenie paľby a sťahovanie ťažkej techniky od línie bojov sú síce skutočnosťou, ale rovnakou sú ňou aj desiatky obetí spred roka v Kyjeve a viac ako 5 500 životov od vypuknutia konfliktu na juhovýchode Ukrajiny.
Informácie z agentúr sme nahradili redakčným článkom denníka Pravda.
Foto: SITA/AP
Rok od Euromajdanu
- Nepokoje na Ukrajine vypukli po 21. novembri 2013, keď vláda prezidenta Viktora Janukovyča zastavila prípravy podpisu asociačnej dohody s Európskou úniou a ohlásila rozšírenie hospodárskej spolupráce s Ruskom.
- Stúpenci západnej orientácie Ukrajiny vyšli do ulíc. Protesty sa začali v Kyjeve a postupne sa rozšírili predovšetkým na západ krajiny do regiónov, ktoré sa obávali vplyvu Ruska a požadovali proeurópske smerovanie Ukrajiny. Naopak, ruskojazyčné oblasti na východe a juhu krajiny integráciu s Ruskom podporovali.
- Centrom a symbolom protestov sa stalo kyjevské Námestie nezávislosti, nazývané Majdan, kde vyrástli barikády. Podľa zámienky protestov (odmietnutie dohôd s EÚ) a podľa miesta dostali nepokoje aj názov – Euromajdan.
- Odpor proti vláde Janukovyča bol spočiatku roztrieštený. Prozápadnú opozíciu viedli svetový šampión v boxe a zakladateľ strany Udar (Úder) Vitalij Kličko, právnik a ekonóm Arsenij Jaceňuk, ktorý je teraz premiérom, a Oleh Ťahnybok, šéf nacionalistickej strany Sloboda. Iniciatívu v kyjevských uliciach postupne prevzala krajne pravicová skupina Pravý sektor na čele s Dmytrom Jarošom, ktorej členovia stáli za násilnými akciami.
- Po krvavom 20. februári 2014 sa situácia čiastočne upokojila a 21. februára prezident Janukovyč a opoziční predáci Jaceňuk, Kličko a Ťahnybok podpísali dohodu o ukončení politickej krízy. Nasledujúci deň však poslanci zosadili Janukovyča, ktorý utiekol z krajiny. Na 25. mája vyhlásili prezidentské voľby, ktoré vyhral podnikateľ Petro Porošenko.
- Pri násilnostiach na Euromajdane zahynuli civilisti aj policajti. Pre obete Euromajdanu sa vžilo označenie „nebeská stotina“.
- Na Janukovyča, ktorý teraz žije v Rusku, bol vydaný medzinárodný zatykač. Rada Euromajdanu (koordinačný orgán opozície) navrhla za premiéra Jaceňuka, ktorého vláda bola schválená 27. februára.
- V marci 2014 Ukrajina prišla o Krym, kde žije prevažne ruskojazyčné obyvateľstvo. Rusko ho anektovalo údajne pre obavy o osud Rusov žijúcich na tomto polostrove. Začiatkom apríla vypukli na východe Ukrajiny boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou, ktoré trvajú dodnes.
(ČTK, ZAH)
Foto: SITA/AP