Poznámky šéfa dolnej komory parlamentu súvisia s rozhodnutím ministerstva obrany, ktoré od začiatku marca umožňuje mužom aj ženám prihlásiť sa na vojenský výcvik. Minister obrany Tomasz Siemoniak apeloval na mužov vo veku 18 až 50 rokov, aby absolvovali takýto tréning a boli pripravení brániť Poľsko.
Hra na vojačikov
„Žijeme v nepokojných časoch, a tak som sa dohodol s ministrom obrany, že bude možnosť vyjsť na cvičisko, absolvovať školenie, zastrieľať si,“ povedal Sikorski počas schvaľovania novely branného zákona.
Sikorského návrh vzbudil zmiešané reakcie v médiách i medzi poslancami. Viacerí zástupcovia opozície reagovali s výsmechom, prípadne pripisovali iniciatíve len reklamný charakter, lebo podľa nich nepôjde o viac, ako len o príležitosť pre politikov odfotiť sa v uniforme. „Nikam nepôjdem. Predseda Sejmu si z nás robí žarty, hrá sa na vojačikov. Je mi z jeho vyhlásení trápne a myslím, že znechutenie som videl aj v tvári premiérky Ewy Kopaczovej,“ poznamenal Dariusz Joński zo Zväzu demokratickej ľavice s narážkou na premiérku a Sikorského spolustraníčku z vládnucej Občianskej platformy.
Naopak, Agnieszka Pomaská z Občianskej platformy hodnotila nápad pozitívne: „Pôjdem, pretože som taký výcvik neabsolvovala, aj keď som si to vždy veľmi priala. Každý, kto na to má, by mal niekedy byť v armáde. Možno nie v kasárňach, ale napríklad na dobrovoľnom školení.“
Ukrajinská karta
Bývalý minister obrany aj zahraničných vecí Sikorski si o svojom návrhu aj sám zažartoval. Prízvukoval, že poslanci, ktorí na výcviku vyniknú najviac, budú zaradení do úderných jednotiek. Starším vraj vybaví výnimku, aby mohli na výcvik aj po päťdesiatke, teda po dovŕšení veku brannej povinnosti.
Celá akcia je prejavom dôrazu, aký sa kladie na rozvoj poľskej armády v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom. Ten Poľsko intenzívne prežíva, pričom v prístupe k nemu sa silno presadzujú dlhodobé antipatie proti Moskve.
Armáda, ktorá je profesionálnou od roku 2010, má aktuálne 85-tisíc príslušníkov v aktívnej službe a 20-tisíc záložníkov. Obrana Poľska sa posilňuje nielen výcvikom, ale aj po technickej stránke. Vláda v posledných rokoch mohutne investovala do modernizácie výzbroje. Pod vplyvom situácie na Ukrajine a strachu Poliakov z možného rozšírenia konfliktu je obranyschopnosť krajiny silnou agendou v supervolebnom roku, v ktorom sa bude voliť v máji nový prezident a v októbri aj parlament.
Kariéru si pokazil sám
Sikorskému pred časom pripisovali veľkú budúcnosť. Uškodilo mu však, že sa stal aktérom v rôznych kauzách. Napríklad na jeseň minulého roku v rozhovore prezradil, že bývalý premiér Donald Tusk sa v Moskve stretol s Vladimirom Putinom, kde údajne ruský prezident rozoberal delenie „umelej“ Ukrajiny medzi Rusko a Poľsko. Neskôr toto tvrdenie poprel s tým, že sa pomýlil: „Oklamala ma pamäť, pri kontrole sa ukázalo, že v Moskve nebolo dvojstranné stretnutie Tusk – Putin.“
Sikorski bol tiež jednou z ústredných postáv odpočúvacej aféry, keď sa minulý rok v lete podarilo týždenníku Wprost získať niekoľko nahrávok súkromných rozhovorov prominentných politikov. Vtedy ešte ako minister zahraničných vecí hovoril šéfovi financií o falošnom pocite bezpečnosti, ktoré Poliakom dáva spojenectvo so Spojenými štátmi: „Poľsku je také spojenie na nič,“ citovali nahrávku médiá.
Ešte vlani bol Sikorski v hre o post šéfa diplomacie EÚ. Po tom, čo bol Tusk vybratý za predsedu Európskej rady, sa hovorilo o tom, že by ho mohol nahradiť na poste predsedu vlády. Napokon však po odchode Tuska do Bruselu Sikorski prišiel vo vláde Ewy Kopaczowej aj o ministerský post. Podľa poľských médií sa pod ním trasie i kreslo predsedu Sejmu.