„Prímerie platí, alebo aj neplatí. Závisí od uhla pohľadu. Nepochybne však útočné akcie agresora sa nám podarilo zastaviť,“ nezabudol pripomenúť Porošenko s tým, že „veľký podiel raketových systémov a ťažkého delostrelectva ukrajinská armáda (z frontu) stiahla“. Zároveň priznal, že „sme svedkami odsunu aj veľkej časti zo strany povstalcov“.
Mnohí pozorovatelia dávajú výroky Porošenka do súvislosti s rozhodnutím prezidenta USA Baracka Obamu, ktoré urobil v noci na utorok. Po rozhovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou totiž po dlhšom rozhodovaní napokon zamietol vyzbrojiť ukrajinskú armádu útočnými zbraňami. Dal tak na slová Merkelovej, ktorá podľa tlačových agentúr amerického lídra presvedčila, že jediným východiskom z krízy na východe Ukrajiny je „politický a diplomatický tlak“.
„Som prakticky presvedčený, že vojna v Donbase nebude. Všetko nasvedčuje tomu, že ju ani neobnovia,“ reagoval na najnovší vývoj Michail Pogrebinskij, renomovaný ukrajinský politológ. Riaditeľ kyjevského Centra politického výskumu však zároveň upozornil, že v Kyjeve sú stále ľudia, ktorí chcú opätovne rozdúchať vojnový požiar. Majú podľa neho takpovediac, aspoň zatiaľ, smolu v tom, že veľkí hráči, ako je Kremeľ, Brusel, Paríž, Berlín, Washington a „predovšetkým osobne Obama“, sú proti.
„Sotva sa ukrajinskí politici rozhodnú ísť proti všetkým. Zdá sa, že na najvyšších miestach už rozhodli o konci vojny,“ dodal Pogrebinskij citovaný portálom Svpressa. Jeho kolegovia však upozorňujú, že tzv. strana vojny, do ktorej patria hlavne premiér Jaceňuk, šéf Rady obrany štátu Turčinov a Avakov, minister vnútra, síce stráca pozície, ale sa nevzdáva.
Ako počuť nielen v Kyjeve a Moskve, práve pod ich tlakom robí prezident Porošenko niektoré kroky, ktoré nie celkom dokumentujú snahu o skutočné vyriešenie konfliktu v Donbase. Najnovšie totiž ukrajinský prezident v utorok predložil poslancom parlamentu návrh zákona, ktorý by umožnil vstup zahraničných jednotiek na ukrajinské územie za účelom spoločných vojenských cvičení. Podľa schváleného plánu sa ukrajinskí vojaci len v tomto roku zúčastnia na jedenástich cvičeniach. Z toho podľa agentúry UNIAN sa štyri budú konať na Ukrajine. Napríklad dvadsaťpäťdňové Sea Breeze (čiernomorská oblasť), Rapid Trident (Ľvovská oblasť) či Bezpečné nebo 2015 (spoločne s Poliakmi).
„Na mieste je opatrný optimizmus. Zbrane sa sťahujú z línie frontu, ale stále existujú ľudia, ktorým silový konflikt vyhovuje,“ upozornil pre portál Politnavigator aj Iskandr Chisamov, ruský analytik. Podľa neho na vojnu možno zvaliť chýbajúce reformy, ale predovšetkým je to bohatý zdroj ziskov. „Predovšetkým pre mnohé tieňové obchodné záujmové skupiny prepojené na politickú elitu,“ pripomína Chisamov.
O tŕnistej ceste presadzovania skutočného riešenia ukrajinskej krízy, ktoré predpokladá v neposlednom rade aj dialóg so vzbúrenou časťou Donbasu, svedčí aj utorkový výrok šéfa parlamentu Volodymyra Hrojsmana, nominanta prezidentského Bloku Petra Porošenka, ktorý snem riadi už sto dní.
„O ústavných zmenách budeme rokovať s predstaviteľmi Donbasu, ktorých zvolili v roku 2010 v komunálnych voľbách,“ cituje šéfa snemovne portál Lviv.ua. Podľa Hrojsmana je tak „legitímne zvolená vládna moc dokonca aj na dočasne okupovanom území“. Na otázku, ako reaguje na pozvanie súčasných lídrov samozvaných republík navštíviť oblasť, vyhlásil: „Ak ich zvolia v komunálnych voľbách, tak som pripravený navštíviť akékoľvek miesto v Donbase, pretože Donbas, to je Ukrajina“.
Od roku 2010 sa však na Ukrajine už veľa zmenilo. Napríklad krajina prišla o Krym a o vzbúrenú časť Donbasu musí dnes Kyjev bojovať argumentmi. Po tom, čo tam zahynulo tisíce ľudí a materiálne škody idú do miliónov. Navyše, ako pripomína portál ukrajinský Korrespondent, 40 až 50 percent Ukrajincov nebude schopných platiť podľa nových cien za plyn, teplo a elektrinu. Podľa portálu v roku 2015 môžu tak nedoplatky za komunálne poplatky dosiahnuť až 20 miliárd hrivien (takmer 800 miliónov eur). Pritom ako pripomenul Jurij Koroľčuk, kyjevský odborník na energetiku, až 99,9 percenta Ukrajincov desať rokov až do roku 2014 dokázalo splácať za spotrebovanú energiu. Len za posledné tri mesiace minulého roku túto schopnosť stratilo 10 percent platcov. Po tom, čo vzrástla cena plynu (o 50 percent) a dodávky tepla (o 40 percent).
Dianie súvisiace s Ukrajinou
- Podľa šéfa britskej diplomacie Philipa Hammonda by Rusko mohlo opäť predstavovať najhoršiu hrozbu pre Britániu. Zároveň vyhlásil, že „tajné služby už zvýšili úsilie na prevenciu tejto hrozby“. Hammond pripomenul podľa neho „agresívne správanie sa Ruska v minulosti“ počas studenej vojny a vyjadril názor, že Moskva má stále potenciál byť najväčšou hrozbou pre britskú bezpečnosť. „Získavanie informácií o zámeroch Ruska preto zostáva dôležitou súčasťou našich spravodajských aktivít,“ povedal s tým, že tajné služby sa snažia naberať po rusky hovoriacich pracovníkov.
- Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier v utorok povedal, že vyriešenie situácie na Ukrajine je ešte veľmi ďaleko a že Ukrajina bude potrebovať urgentnú pomoc na zrekonštruovanie svojej ekonomiky.