Gorbačov na svoju perestrojku dodnes nedá dopustiť. Posledný sovietsky vodca má už 84 rokov a podlomené zdravie. Za posledné dva roky sa podrobil trom operáciám. Napriek tomu stále verejne vystupuje. Varuje pred novou studenou vojnou, opakovaním tej starej, ktorú on so západnými partnermi kedysi dokázal ukončiť. A pravidelne vyzýva súčasné ruské vedenie, aby z krízy hľadalo cestu nie obmedzovaním, ale posilnením demokracie.
Koniec pretekov na lafetách
K moci prišiel, keď mal 54 rokov. V časoch sovietskej gerontokracie sa to považovalo priam za komsomolský vek. Prekypoval zdravím a energiou. Jeho chvíľa prišla, keď 10. marca 1985 zomrel ďalší podenkový sovietsky stranícky vodca. Keďže Gorbačov riadil sekretariát ústredného výboru, lekári volali jemu ako prvému. Hoci neskôr ho mnohí obviňovali z nerozhodnosti, vtedy konal rázne. Ihneď sa spojil s najvplyvnejším členom straníckeho vedenia a u dlhoročného šéfa diplomacie Andreja Gromyka si dohodol podporu.
„Po smrti Konstantina Černenka, v noci pred zasadaním politbyra, som sa stretol s Gromykom,“ spomínal v rozhovore pre denník Moskovskij komsomolec. „Povedal som mu: Pochovávame už tretieho generálneho tajomníka za sebou, ľud čoskoro vyjde do ulíc. Potom padlo rozhodnutie: krajinu musí viesť mladší človek.“
Jedenásteho marca Gromyko navrhol Gorbačova a stranícke vedenie poslušne zdvihlo ruky. Skončili sa „preteky na lafetách“, ako Rusi ironicky hovorili o troch pohreboch šéfov Kremľa za dva a pol roka, ktoré sa v novembri 1982 začalo úmrtím Leonida Brežneva.
Perestrojka a glasnosť
Lavínu zmien spustil Gorbačov už po niekoľkých týždňoch v úrade. Prišiel s heslom perestrojky (rekonštrukcie) a glasnosti (transparentnosti). Krajine dal slobodu tlače. S demokratizáciou zašiel až po slobodné voľby a zrušenie ústavou zaručenej vedúcej úlohy komunistickej strany. Disidentov pustil domov z vyhnanstva. Stiahol vojakov z Afganistanu. A napokon sa zmieril aj s pádom Berlínskeho múru.
Kým svet mu vzdáva pocty, aké prislúchajú najväčším postavám dvadsiateho storočia, mnohí Rusi ho preklínajú alebo v lepšom prípade ľahostajne ignorujú. Sergej Chruščov, syn niekdajšieho sovietskeho vodcu, ktorý prednáša v USA politológiu a históriu, na protichodnom vnímaní posledného z nástupcov jeho otca nevidí nič čudné. „Západ Gorbačova oslavuje ako nositeľa Nobelovej ceny za mier, ktorý sa odhodlal na radikálne obmedzenie jadrových zbraní, stiahol sovietskych vojakov z Afganistanu, skončil studenú vojnu, zrúcal Berlínsky múr a strhol železnú oponu. Za to všetko ho právom považujú za hrdinu,“ pripomenul Chruščov v rozhovore pre Pravdu. „Pre mnohých Rusov však zostal váhavým vodcom, ktorý vypustil džina z fľaše a potom nevedel, čo s ním. Z Gorbačovovej "päťročnice“ si pamätajú dlhé rady pred obchodmi, často prázdne pulty, neúspešnú protialkoholickú kampaň, ekonomický krach, násilné medzietnické konflikty, keď už perestrojka pomaly prerastala do „perestrelky“, a najmä rozpad Sovietskeho zväzu."
Neponúkol náhradu
Kritický odstup od otca perestrojky si udržal aj jeho priateľ z čias štúdií a prvý demokraticky zvolený primátor Moskvy Gavriil Popov. „Boli dve úlohy – rozložiť starý systém a niečím ho nahradiť,“ povedal Popov pred časom pre Pravdu. „Prvú Gorbačov zvládol bravúrne. Odhodlal sa na to, na čo pred ním Nikitovi Chruščovovi chýbala odvaha: zlikvidoval komunistický systém, ktorý ho vyniesol na vrchol. Vkročil však na neznámu pôdu bez mapy a kompasu. Nebol pripravený ľuďom ponúknuť náhradu za to, čo im vzal. V očiach domácej verejnosti preto musel stratiť autoritu,“ usúdil.
„Pre vás v bývalom Československu úplne stačilo, že Gorbačov zvládol prvú úlohu, ďalej ste už všetko vzali do vlastných rúk. Pre ľudí v bývalom Sovietskom zväze to však bola len polovica zadania,“ vysvetlil Popov, podľa ktorého by dnes Rusko bolo oveľa ďalej, keby v čase, keď dozrelo na historické zmeny, sa jeho kormidla chopil vodca formátu Teng Siao-pchinga, držal v rukách stranu a štát a krok za krokom ich viedol preč od socializmu. „Takého silného vodcu však prežitý sovietsky byrokratický systém už nedokázal vyprodukovať,“ dodal moskovský exprimátor.
Srdce a rozum
Sergej Chruščov pripúšťa, že nielen objektívne okolnosti, ale aj Gorbačovove chyby priviedli Sovietsky zväz k zániku. „Môžeme diskutovať o tom, či to bola zlá krajina, alebo dobrá, ale bola to naša krajina,“ vysvetľuje, prečo tí Rusi, ktorí podobne ako prezident Vladimir Putin považujú rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia, perestrojku neoslavujú.
Posledný sovietsky prezident rozumie nostalgii ľudí za bývalou väčšou vlasťou. Pred pokusmi o jej reštaurovanie však dôrazne varuje: „Ten, komu nie je ľúto rozpadu Sovietskeho zväzu, nemá srdce. Ale ten, kto by ho chcel obnoviť, nemá rozum.“
Gorbačov dodnes neobanoval, že sa pustil do revolučných premien. S odstupom času však pripúšťa, že sa dopustil aj radu chýb. Vyčíta si napríklad, že po tom, čo sa v marci 1990 stal prvým sovietskym prezidentom, nevystúpil okamžite z komunistickej strany. Verí, že by sa tak o rok neskôr vyhol pokusu o puč a Sovietsky zväz sa nemusel rozpadnúť.
Za rozpad východného bloku sa však necíti byť vinný. „Hovoria, že Gorbačov daroval Poľsko, Maďarsko, Československo… Ale prečo sa neopýtajú, komu ich dal?“ posťažoval sa svojho času v rozhovore pre Pravdu. „Poľsko – Poliakom, Československo – Čechom a Slovákom, Maďarsko – Maďarom. Vari nám to všetko patrilo?!“