Herzog: Netanjahu klamal a vyhral

Predčasné izraelské parlamentné voľby vyhral Benjamín Netanjahu vďaka klamstvám, reagoval Jicchak Herzog, líder Sionistickej únie, ktorú ešte tesne pred utorkovým hlasovaním favorizovala väčšina prieskumov verejnej mienky. Liberáli napokon získali 24 mandátov, teda o šesť menej ako pravicový Netanjahuov Likud.

21.03.2015 09:06
Benjamin Netanjahu Foto: ,
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
debata (43)

„Bola to rasistická, nepriateľská kampaň plná klamstiev,“ povedal pre armádny rozhlas líder po voľbách pravdepodobne opozičného zoskupenia.

O tom, že Herzog trafil do čierneho, hovorí aj najnovšie vyjadrenie Netanjahua k palestínskej problematike. Tesne pred hlasovaním totiž lákal voličov na tvrdenie, že ak mu dajú hlas, tak „nikdy nepripustí vznik palestínskeho štátu“.

„Nikdy“ však trvalo ani nie dvadsaťštyri hodín. Aj preto, lebo proklamovaným postojom vyvolal kritiku nielen samotných Palestínčanov, ale aj arabského sveta i USA. Protesty vyvolal aj Netanjahuov predvolebný sľub, podľa ktorého bude podporovať ďalšiu výstavbu židovských osád na okupovaných palestínskych územiach.

„Som za dlhotrvajúce a mierové riešenie palestínsko-izraelského konfliktu cestou uznania palestínskeho štátu,“ zaradil Netanjahu už pár hodín po hlasovaní spiatočku v rozhovore pre americkú televíziu MSNBC. Väčšine voličov tak potvrdil, že mu opätovne „sadli na lep“, keď uverili jeho sľubom. Napríklad tvrdeniu, že „Arabi sa hrnú do volebných miestností“. Podľa politológov nič na tom v očiach oklamaných voličov nezmení ani Netanjahuov dovetok, podľa ktorého „situácia si vyžaduje zmenu podmienok“. Konkretizoval to výzvou palestínskemu vedeniu na západnom brehu Jordánu na upustenie od spolupráce s hnutím Hamas a „zúčastnením sa na úprimných rozhovoroch s Izraelom“. Zároveň informoval, že palestínsky štát musí byť demilitarizovaný.

Nech už Netanjahu akokoľvek „vysvetľuje“ svoju predvolebnú rétoriku, mnohí, nielen v Izraeli, si dobre pamätajú, že nejde v jeho myslení o žiaden prerod. Od začiatku ho považujú vo vzťahu k palestínskej otázke za ultrakonzerva­tívneho politika.

V januári 1994 napríklad vyhlásil, že ak sa jeho strana dostane opäť k moci, tak nebude považovať izraelsko-palestínsku mierovú dohodu zo septembra 1993 za záväznú. O rok neskôr zase odmietol rokovať s Jásirom Arafatom, ktorého neprestal považovať za „vodcu teroristov“. Pred voľbami v roku 1996, ktoré odštartoval sloganom „Mier s Arabmi začína bezpečnosťou pre Židov“, sa jasne postavil proti vytvoreniu palestínskeho štátu a tento názor zastával dlhé roky.

Ešte v roku 2002 strana Likud hlasovala proti vzniku palestínskeho štátu. Netanjahu vysvetlil svoju stratégiu takto: „Vojensky zvíťaziť nad terorizmom, zničiť palestínsku autonómiu, vytvoriť bezpečnostné zóny okolo palestínskych centier a vylúčiť akúkoľvek možnosť vzniku palestínskeho štátu, smrteľného nebezpečenstva pre Izrael.“

Aj pred najnovšími voľbami vytiahol túto osvedčenú falošnú kartu. Mnohí jeho voliči totiž asi zabudli, že Netanjahu napokon pripustil existenciu samostatnej Palestíny ešte v júni 2009. Tak dnes, ako aj vtedy však dodal, že štát nesmie byť vyzbrojený.

Utorkové voľby a spôsob, akým sa Netanjahu stal ich víťazom, len potvrdzuje, že mu stále nie je cudzí princíp „účel svätí prostriedky“. Viacerí ho napriek tomu a možno práve preto považujú za schopného, či presnejšie prešibaného diplomata, ktorý sa však počas svojej politickej kariéry nevyhol aféram a škandálom.

V januári 1997 napríklad čelil vyšetrovaniu pre machinácie v prípade vymenovania generálneho prokurátora. Netanjahu vraj vtedy podľahol tlaku ultraortodoxnej strany Šas. Prípad napokon zamietli pod koberec.

O tri roky sa už nevyhol afére kvôli darom. Konkrétne ich bolo podľa vyšetrovateľov 700 v hodnote 100-tisíc dolárov, ktoré Netanjahu dostal v premiérskej funkcii v rokoch 1996 a 1999. Strieborný riad, svietniky, koberce, obrazy či zlatý nôž na otváranie listov skončili v súkromí. A to napriek tomu, že podľa zákona patria spomínané dary štátu. Podľa zlých jazykov za všetkým stála jeho tretia manželka Sarah, ktorej manžel ešte v roku 1993 pripravil nepríjemné prekvapenie. Pod tlakom dôkazov sa totiž verejne priznal k mimomanželskej milostnej afére.

„Netanjahu agresívnou kampaňou plnou klamstiev zobral hlasy aj svojim potenciálnym politickým spojencom. Mám pocit, že minulý piatok, keď prieskumy ukazovali, že Likud zaostáva za mojou stranou, sa opätovne ukázal v plnej kráse,“ neodpustil si pripomenúť pre portál 9tv.co.il Herzog.

Štát Palestína

Bol vyhlásený v roku 1988 a od 29. novembra 2012 je Palestína nečlenským štát OSN. Slovensko sa pri hlasovaní zdržalo a napríklad Česko bolo proti. Palestínsky štát tvoria západný breh rieky Jordánu so sídlom Ramalláh a pásmo Gazy s rovnomennou metropolou. Palestínsky štát uznalo doteraz 137 krajín. Najnovšie v decembri 2014 tak urobilo Švédsko a nevylučuje to ani Francúzsko. Nemalú časť štátu však dodnes kontroluje Izrael.

Konečné výsledky hlasovania
Likud – 30 mandátov
Sionistické hnutie – 24 mandátov
Koalícia arabských strán – 13 mandátov
Budúcnosť existuje – 11 mandátov
Kulanu – 10 mandátov
Židovský domov – 8 mandátov
Šas – 7 mandátov
Zjednotený judaizmus Tóry – 6 mandátov
Izrael náš domov – 6 mandátov
Merec – 5 mandátov

ZDROJ: ÚSTREDNÁ VOLEBNÁ KOMISIA

© Autorské práva vyhradené

43 debata chyba
Viac na túto tému: #Izrael #Benjamin Netanjahu