Predminulý týždeň oslávil 65. narodeniny. Posledných jedenásť rokov je šéfom diplomacie. Dlhšie na tomto poste v Moskve vydržal (ešte v sovietskych časoch) jedine Andrej Gromyko. Lavrov spolu s prezidentom Vladimirom Putinom a ministrom obrany Sergejom Šojguom, patrí do trojice politikov, ktorí sa dlhodobo tešia najvyššej dôvere Rusov.
Gruzínske korene
Rodený Moskovčan Lavrov sa hlási k ruskej národnosti. Keby však neprijal matkino priezvisko, volal by sa Kalantarian. Keď sa ho novinári v Jerevane pýtali, či mu v práci pomáhajú jeho arménske korene, Lavrov ich poopravil: „Korene mám v skutočnosti gruzínske – môj otec je z Tbilisi, ale krv je naozaj arménska.“ Zhodou okolností gruzínske korene mali aj dvaja bezprostrední predchodcovia Lavrova na ministerskom poste – Jevgenij Primakov a Igor Ivanov, už ani nevraviac o poslednom šéfovi sovietskej diplomacie, Gruzíncovi Eduardovi Ševardnadzem…
Inštitút medzinárodných vzťahov dokončil Lavrov v roku 1972. Mal iba 22 rokov, keď vstúpil do diplomatických služieb. Exotická sinhálčina, ktorú si popri angličtine a francúzštine osvojil v škole, mu okamžite otvorila cestu na ambasádu na Srí Lanke. Strávil tam štyri roky aj s manželkou, vyštudovanou filologičkou, ktorú si vzal ešte počas štúdia.
Po návrate do Moskvy plynulo postupoval po kariérnom rebríčku. V osemdesiatych rokoch ho vyslali do New Yorku, kde sa mu narodila jediná dcéra. Na sovietskom zastupiteľstve pri OSN strávil takmer osem rokov. Nasledovalo šesť rokov na riadiacich postoch v moskovskej centrále, po ktorých sa na breh East River znova vrátil. Tentoraz na celé desaťročie. Sebavedomým vystupovaním, dunivým hlasom a statnou postavou si vydobyl rešpekt.
Z tohto obdobia pochádza príznačná historka, keď mu musel ustúpiť aj vtedajší šéf OSN. Keď Kofi Annan v celom sídle OSN zaviedol prísny zákaz fajčenia, Lavrov, vášnivý milovník tabakového dymu, sa vzbúril a po budove demonštratívne chodil s prenosným popolníkom. „Tento dom patrí všetkým členom OSN a generálny tajomník je iba jeho správcom,“ odkázal a odvtedy ruskému veľvyslancovi už jeho zlozvyk nik nevyčítal.
Foto: SITA/AP
V roku 2004 sa šéf Kremľa rozhodol pre symbolickú zmenu na čele rezortu diplomacie. Jemné spôsoby Igora Ivanova, ktorého Putin „zdedil“ po svojom predchodcovi Borisovi Jeľcinovi, v súlade s pritvrdzovaním zahraničnopolitického kurz nahradil ostrieľaným Lavrovom. Tento bravúrny vyjednávač totiž zo svojho diplomatického arzenálu nikdy nevylúčil ani príležitostné prejavy hraničiace s aroganciou.
Lavrovov výzor i správanie sa partnerov automaticky núti k úctivému prístupu. „Zdokonalil umenie pokrovej tváre,“ povedala o ňom americká kremlologička Fiona Hillová. „Nikdy neviete, čo si práve myslí,“ dodala pre denník Washington Post.
Prezident Putin dáva sústavne najavo, ako veľmi si váži profesionalitu svojho ministra zahraničných vecí. Znalci ruskej politickej scény však nepredpokladajú, že je to skutočne Lavrov, kto načrtáva zahraničnopolitický kurz Moskvy. „Je ťažko poraziteľný, spoľahlivý a veľmi zručný vyjednávač, ale vyostrenie ruskej zahraničnej politiky s ním má len veľmi málo čo do činenia,“ myslí si politológ Bobo Lo. Hoci svoju prácu odvádza dobre, zahraničná politika sa napokon tvorí v Kremli, čo osobitne zreteľne vidno v poslednom období. Takže ak niekomu chcete pripisovať vinu, nepripisujte ju jemu," dodal britský expert na Rusko pre BBC.
Foto: SITA/AP, Tomáš Benedikovič
Smiech predlžuje život
Od vypuknutia ukrajinskej krízy a ruskej anexii Krymu je minister Lavrov v obzvlášť zložitej situácii. Predminulý mesiac na bezpečnostnej konferencii v Mníchove sa dokonca dočkal otvoreného výsmechu západných kolegov. Keď obhajoval zabratie čiernomorského polostrova od Ukrajiny a zo zosnovania zmeny režimu v Kyjeve obvinil Západ na čele s USA, od rečníckeho pultu ho takmer vyhnali výkriky nesúhlasu.
On však svoj prejav pokojne dokončil a na záver podľa denníka Kommersant sucho poznamenal: „Nad postojom Ruska sa možno smiať. Smiech predlžuje život.“ Lavrov, zberateľ anekdot, je všeobecne známy svojím zmyslom pre humor. „Prestal som včera piť,“ povedal nedávno denníku Komsomolskaja pravda a s vážnou tvárou dodal: „Dnes to musím poriadne osláviť.“
Nie vždy mu je však do smiechu. Keď prezident Putin vysokým štátnym úradníkom prikázal, aby sa postarali o návrat rodinných príslušníkov, ktorí žijú na Západe, aby vo vyostrenej medzinárodnopolitickej situácii neboli zraniteľní, Lavrov sa chtiac-nechtiac podvolil. Jeho dcéra, ktorá prežila prakticky celý život v USA, sa preto vlani musela vrátiť z New Yorku do Moskvy.
Podľa jeho prísnych čŕt by málokto predpokladal, že šéf ruskej diplomacie je mimo protokolu uznávaný zabávač. Rád hrá na gitaru, spieva pesničky Vladimira Vysockého i svoje zhudobnené básne. Vlastnú poéziu príležitostne publikuje a je o ňom tiež známe, že zložil hymnu MGIMO, svojej alma mater. Má aj ďalšiu vášeň: rafting. Každé leto sa s partiou starých kamarátov vyberie na dva týždne do Altaja zdolávať divoké vody.