Dôvodom je pokračujúci bojkot zo strany exilovej Národnej koalície sýrskych revolučných a opozičných síl uznávanej Západom za legitímneho zástupcu Sýrčanov, hoci na dianie v samotnej krajine zatiaľ nemá väčší vplyv.
Zoskupenie so sídlom v Istanbule totiž trvá na požiadavke, aby rokovania smerovali k odstúpeniu Západom zatracovaného prezidenta Baššára al-Asada, ktorého Rusko naopak podporuje. Moskva pred novým kolom nezverejnila, kto z opozície sa na ňom zúčastní, predpokladá sa však podobná zostava ako v januári, keď pozvanie prijali vyše 30 zástupcovia rozličných skupín.
Väčšinou pritom išlo o sily, ktoré al-Asad toleruje alebo uznávajú potrebu dialógu v záujme zastavenia postupu Islamského štátu (IŠ). Militantno-extrémistická skupina v priebehu roka 2014 obsadila veľkú časť Sýrie a najnovšie sa snaží prevziať kontrolu nad palestínskym utečeneckým táborom na južnom okraji Damasku.
Rusko vyhlasuje, že boj proti terorizmu v Sýrii by mal byť v súčasnosti najvyššou prioritou, a vyzýva tamojšiu opozíciu, aby v tomto smere spolupracovala s al-Asadom. Druhé kolo rokovaní v Moskve má trvať do štvrtka. Exilová Sýrska organizácia pre monitorovanie ľudských práv informovala, že sýrske orgány koncom marca prepustili 650 väzňov z najmenej troch väzníc v Damasku vrátane politických väzňov a protivládnych bojovníkov. Al-Asad už dávnejšie vyhlásil, že jedine Sýrčania môžu rozhodnúť o svojej budúcnosti, čo bolo reakciou na vyjadrenie ochoty vyjednávať zo strany ministra zahraničných vecí USA Johna Kerryho.
Niekoľkoročný konflikt v Sýrii si už vyžiadal vyše 220-tisíc mŕtvych a milióny ľudí donútil opustiť svoje domovy. Predošlé mierové rokovania vo Švajčiarsku nepriniesli žiadny pokrok a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa počas novembrovej návštevy sýrskeho náprotivka vyjadril, že neočakáva ich zopakovanie.