Kým v roku 2010 malo pracovný pomer 55 000 žien, predvlani už to bolo 454 000 žien, uvádza stanica BBC. Zásluhu na tom má nedávno zosnulý kráľ Abdalláh, ktorý vymenoval prvú ženu do Poradnej rady. Tiež do úradu námestníka ministra bola vymenovaná prvá žena.
Prístup k zamestnanosti žien sa pomaly mení. Doteraz pre nich bola práca hlavne v obchode a opatrovateľských službách. Koncom roku 2013 získala prvú Saudská Arabka povolenie vykonávať právnickú prax, ženy sa objavujú aj v diplomatických službách a je ich vidieť ako moderátorky v televízii.
Majú síce univerzitné diplomy, ale mnohé nemajú absolútne žiadnu skúsenosť z pracoviska. Chálid Chudajr založil agentúru Glowork, ktorá ako prvá sprostredkováva prácu výhradne ženám. V roku 2013 sa na jej schôdzku v Rijáde dostavilo 45 zamestnávateľov, tento rok sa bude stretnutie konať tiež v Džidde a Dammame a záujem má 300 podnikov.
Glowork pomohol nájsť prácu Hafse Džijádové. Táto absolventka prekladateľstva pracuje ako tlmočníčka na holandskom veľvyslanectve v Rijáde. Rodičia ju vraj podporovali a sú na ňu hrdí. „Chcela som si dokázať, že dokážem byť nezávislá a zarobiť si na seba. Videla som veľa vydatých žien, ktoré sa o seba nedokážu postarať, keď sa rozvedú,“ povedala Hafsa. Už počas štúdií pracovala ako dobrovoľníčka a zvykala si byť v prostredí s cudzími mužmi. „Mne to nevadí, je to len práca,“ povedala.
Chudajr oceňuje vládnu politiku zameranú za znižovanie nezamestnanosti domáceho obyvateľstva a závislosti kráľovstva na zahraničnej pracovnej sile. Zavádzajú sa kvóty, podľa ktorých musia podniky prijímať do práce miestnych.
Podľa saudskoarabskej zvyklosti má každá žena opatrovníka, ktorým je manžel alebo iný mužský príbuzný a bez jeho súhlasu nemôže cestovať, pracovať, vydať sa, rozviesť sa ani otvoriť bankové konto. V jednotlivých rodinách sa toto pravidlo uplatňuje prísne a individuálne. Chudajr hovorí, že mu kvôli jeho práci vyhrážajú klany, ktoré sú proti zamestnávaniu žien. Na veľké prekážky sa na pracovnom trhu naráža, keď sa snažia ženy dostať inam ako do školstva alebo zdravotníctva.
Veľkou prekážkou je tradícia, podľa ktorej žena nesadá sama za volant. „Preprava žien je veľký problém. Rodiny musia byť dosť bohaté na to, aby mali svoje vodiča alebo musí dopravu zabezpečiť zamestnávateľ, ale to nie je bežné, pretože to zvyšuje náklady. To, že ženy nemajú samy šoférovať, ich zamestnávanie komplikuje,“ povedal odborník na reformy pracovného trhu v Saudskej Arábii Steffen Hertog z londýnskej ekonomickej školy.
Niektoré firmy riešia problém prítomnosti mužov zakladaním ženských sekcií. Poradenská firma Tata vlani založila v Rijáde konzultačné oddelenie s čisto ženským personálom. Pracuje v ňom 500 žien a v budúcnosti ich má byť 3 000.
Prieskumy, ktoré má Hertog k dispozícii, ukazujú, že väčšina žien dáva prednosť takému riešeniu, avšak jeho ekonomický prínos je sporný. „Je to veľká finančná záťaž, firmy potrebujú oddelené vchody, záchody a ďalšie zariadenia, nemyslím, že je reálne, že sa to uchytí vo veľkom,“ povedal Hertog.
Spochybňuje tiež štatistiku zamestnávanie domácich. Mnoho firiem má síce miestnych na výplatných listinách, ale nežiada od nich, aby sa ukazovali na pracovisku. „Ale je pravdou, že aj keby pracovala len polovica zo žien, ktoré sú na zoznamoch, bol by to výrazný posun,“ priznal Hertog.