Navyše uznali príslušníkov Ukrajinskej povstaleckej armády a Organizácie ukrajinských nacionalistov za bojovníkov za nezávislosť. Ide o útočné sily kolaborujúce v minulosti s nacistami a po vojne bojujúcimi proti sovietskej moci pod vedením dnes národného hrdinu Stepana Banderu, za ktorého ho vymenoval ešte exprezident Viktor Juščenko.
Pritom, podľa historických záznamov, to bol práve Bandera, ktorý bol za „očistu Ukrajiny od neplnohodnotných národov, Židov, Rusov“. Teda hlásal etnické čistky rovnako ako Adolf Hitler. A najnovšie sa s fašistickým lídrom „zviezol“ aj Josif Stalin.
„Hitler spoločne so Stalinom rozpútali krviprelievanie v 2. svetovej vojne a pokúšali sa vtedy rozdeliť Európu,“ s takýmto objavom totiž privítal v Kyjeve, v deň rokovania parlamentu, prezident Petro Porošenko poľskú hlavu štátu Bronisława Komorowského. Podľa prvých reakcií to vraj spomenul v rámci všeukrajinského zápasu s „prekliatou sovietskou minulosťou“.
Podľa ukrajinského politológa Michaila Pogrebinského prijatie spomínaných zákonov na prahu 70. výročia víťazstva nad fašizmom je „cynizmom najhrubšieho zrna“.
„Navyše je to nerozumné rozhodnutie, pretože to pripomína hystériu beznádeje. Neviem si predstaviť, ako chcú s takouto ideologickou líniou zachovať krajinu aspoň v rámci terajších hraníc. Nehovoriac už o vrátení Donbasu či Krymu,“ povedal Pogrebinskij pre ukrajinský portál Vesti.ua.
Už v tomto roku si budú Ukrajinci pripomínať 9. máj ako vlastné „víťazstvo nad fašizmom v 2. svetovej vojne“ a deň predtým ako Deň spomienky a zmierenia na počesť všetkých obetí druhej svetovej vojny, 1939 – 1945. "
Ukrajinský politológ Alexandr Palij si myslí, že štvrtkové rozhodnutie parlamentu malo prísť ešte pred 23 rokmi. Po získaní nezávislosti.
„Lepšie však neskoro, ako nikdy. V čase, keď sa po krajine túlajú kolaboranti, ktorí ničia národ a ľudia nepoznajú dejiny. Ľahko ich tak možno zlákať na dobrodružstvá podobné tým, ktoré zažíva Donbas. Ak by zákony prijali skôr, tak by ľudia dnes netrpeli,“ myslí si Palij.
Podľa komentátora Vadima Karasjova na štvrtkové rozhodnutie poslancov bude juh a východ krajiny reagovať pasívne. „Tamojších ľudí môže dostať do ulíc iba sociálny protest. A v prípade vládnej koalície ide o symbolický krok v snahe zjednotiť Ukrajincov v čase, keď krajina je rozdelená a ekonomika nezaznamenáva zlepšenie,“ tvrdí Karasjov s tým, že rozhodnutie parlamentu považuje aj za snahu vládnej moci demonštrovať jej kurz na skoncovanie s minulosťou a „budovanie svetlej budúcnosti“.
Viacerí pozorovatelia, nielen ukrajinskí, vidia v snahe ukrajinských poslancov „skoncovať so sovietskou minulosťou“ o. i. morálnu facku dvom miliónom ukrajinských vojakov bojujúcich v 2. svetovej vojne, ako aj piatim miliónom ukrajinských civilistov, ktorí zahynuli počas bojov s fašistami, ale aj v koncentračných táboroch.
V súvislosti so zrušením nosenia „komunistickej symboliky na verejnosti“ sa do popredia dostáva o. i. aj otázka, ako dopadnú vojnoví veteráni, ktorí sa chystajú 9. mája do ulíc ukrajinských miest so sovietskymi vyznamenaniami a zástavami. S medailami, s ktorými došli až do Berlína a za nosenie ktorých im dnes hrozí dokonca väzenie.