Autoritársky prezident vládne tejto stredoázijskej republike nepretržite už od konca roka 1991.
Nazarbajev podľa odhadov získal 97,5 percenta hlasov, zatiaľ čo dvaja ostatní kandidáti dostali menej ako jedno, menej než dve percentá. Volebná účasť predstavovala 95,1 percenta. Kazašská agentúra Kazinform hovorí o senzácii.
V kazašskej metropole Astane prepukli oslavy za účasti víťaza. „Verím, že Kazachovia budú hlasovať pre stabilitu v našom štáte a podporia tak politiku, ktorú krajina doteraz sledovala pod mojím vedením,“ povedal dobre naladený Nazarbajev, keď v Astane vhodil do urny svoj hlasovací lístok.
Kazašské prezidentské voľby medzinárodní pozorovatelia nikdy neuznali ako slobodné a spravodlivé. V predchádzajúcich voľbách v apríli 2011 získal Nazarbajev takmer 94 percent hlasov. Opozícia do volebného súboja nevyslala žiadneho svojho kandidáta a obaja ďalší uchádzači o prezidentský post, komunistický kandidát Turgun Syzdykov a odborársky predák Abilgazi Kusainov, sú považovaní za stúpencov 74-ročného Nazarbajeva.
Do súboja o post budúcej hlavy štátu sa pôvodne prihlásilo dvadsaťsedem záujemcov, väčšina z nich súboj s Nazarbajevom buď sama vzdala alebo neprešla tvrdými úradnými testami. Hlavným z nich bola skúška z kazaštiny ako štátneho jazyka, ktorého znalosť nie je v mnohonárodnom štáte samozrejmosťou. Nazarbajev skúšku zdarne zložil.
Nazarbajev sa podľa pozorovateľov drží pri moci nedemokratickými zákonmi, utláčaním opozície a miliardovými ziskami z predaja ťažobných práv. Mnohí západní investori však považujú jeho znovuzvolenie za záruku budúcej stability, ktorá sa opiera aj o starostlivo udržiavaný náboženský zmier a výrazný rast životnej úrovne radových Kazachov.