Nepál teraz zasahujú desiatky otrasov aj s magnitúdou viac ako päť stupňov. Hlavné zemetrasenie v sobotu malo 7,8 stupňa.
Stein pripomína, že katastrofa, ktorá si podľa úradov mohla vyžiadať až 10-tisíc mŕtvych, uvoľnila prírodné sily, ktoré sa zhromažďovali 150 rokov. Zemetrasenie zároveň zmenilo zemské usporiadanie.
"Sledujeme, že najmä vzdialenejšie otrasy narážajú na susedné zemské zlomy. Tie sa môžu rozpadnúť a výsledkom budú ďalšie veľké zemetrasenia,“ citoval NRP Steina, ktorý vyučuje na Stanfordskej univerzite.
Nepál teda môžu čakať ďalšie krušné chvíle. Vedci predpokladajú, že existuje jedno- až dvojpercentná šanca, že približne do dvoch rokov oblasť zasiahne ešte väčšie zemetrasenie, ako bolo to, ktoré útočilo v sobotu.
Nakoľko však bude krajina pripravená? Vysoký počet obetí zemetrasenia súvisí aj s katastrofálnym stavom budov v Nepále, ktoré často vyrastú bez dodržanie stavebných štandardov. Otázkou preto je, nakoľko by mohlo medzinárodné spoločenstvo prispieť na obnovu Nepálu. A tiež, či sa zamerať na výstavbu budov, ktoré by lepšie dokázali odolať zemetraseniu.
"Bolo by skvelé, keby medzinárodné spoločenstvo vedelo pomôcť s týmto problémom. Mohlo by sa to týkať krajín, ktoré pri výstavbe tradične zanedbávajú aspekt, že budovy by mali byť odolnejšie proti zemetraseniu,“ uviedol pre Pravdu Thomas Miller, expert na analýzu prírodných rizík spojených s výstavbou. "Neviem však, či sa krajiny a organizácie ako OSN alebo Svetová banka zaujímajú o tento dôležitý problém. A či by mali fondy, cez ktoré by bolo možné to riešiť,“ povedal odborník z Oregonskej štátnej univerzity.
Problém je viditeľný, veď vedcov zemetrasenie v Nepále vôbec neprekvapilo. "Nevedeli sme, samozrejme, kedy príde. Ale pokladali sme oblasť na západ od Káthmandu za región, kde vo väčšej miere ako inde hrozilo veľké zemetrasenie,“ pripomenul pre Pravdu Robert Yeats, odborník na zemetrasenia z Oregonskej štátnej univerzity.
Profesor geológie na Michiganskej univerzite Ben van der Pluijm si nemyslí, že by verejnosť vôbec nebrala do úvahy varovania vedcov.
"Problém je skôr v tom, že ľudia očakávajú špecifické riešenia. Veľmi často ich však veda nepozná,“ uviedol pre Pravdu van der Pluijm. "Je dobre známe, že vieme povedať, kde by mohlo zemetrasenie nastať aj aké by mohlo mať dosahy. Nevieme však na deň presne povedať, kedy sa to stane. Dôležité je preto venovať pozornosť práve možným následkom,“ myslí si odborník.
Expert to vidí práve na nepálskom zemetrasení. "Veľké zemetrasenie zničilo budovy, ktoré neboli postavené tak, aby odolali. Tehlové stavby také väčšinou nie sú. Zemetrasenie tiež zasiahlo hornatý terén a spôsobilo posuny pôdy, čo zasiahlo horolezcov. Všetko sa tragicky stalo tak, ako sa dalo predpokladať,“ hovorí van der Pluijm.
"Spoločnosť musí byť lepšie pripravená. Znie to jednoducho, ale nie je to až také jednoduché,“ reaguje aj Mark Allen, expert na tektoniku Ázie z Durhamskej univerzity. "Potrebujeme budovy, pri výstavbe ktorých sa dodržia potrebné štandardy. Je však pomerne zložité zlepšiť už existujúce stavby. Musíme mať tiež dobre pripravené plány v prípade nešťastia. A podstatné je aj vzdelávanie verejnosti. Aby ľudia vedeli, čo robiť, keď nastane zemetrasenie,“ povedal pre Pravdu Allen.
"Nepál a iné krajiny potrebujú aj niečo viac ako len odolnejšie stavby. Potrebujú lepšiu vládu, silnú občiansku spoločnosť, lepšie prepojenie medzi občanmi a lepší ľudský kapitál,“ myslí si Daniel Aldrich, politológ na Purduovej univerzite v Indiane. "V krátkosti povedané: rozvinutejšie, demokratickejšie a otvorenejšie krajiny trpia pri katastrofách menej,“ reagoval Aldrich pre Pravdu.